StoryEditor

Bez knižníc sa vzdelávanie robiť nedá

07.11.2006, 23:00
Chýbajú peniaze, kvalitnejšie vybavenie výpočtovou a reprografickou technikou.

Knižnica univerzity v Cambridgei je srdcom intelektuálneho života školy i dôležitým zdrojom pre študentov z celého sveta. To sú v skratke slová, ktorými prezentuje svoju knižnicu európska jednotka medzi univerzitami. Pred trinástimi rokmi sa jej predstavitelia rozhodli podporiť rozvoj knižnice a uvoľnili na to 35 miliónov libier (takmer 1,9 miliardy slovenských korún). Investície išli na rozšírenie priestoru pre čitateľov i knihy, do rozvoja služieb pre používateľov a zlepšenie informačných technológií. Medzi stenami univerzitnej knižnice v Cambridgei je uložených okolo šesť miliónov tlačených kníh, viac ako milión máp a stovky tisíc rukopisov a archívnych predmetov.
Opäť ide o peniaze
V zahraničí sa každá známejšia univerzita pýši počtom titulov v knižnici. Ich návšteva nebýva len vedomostným, ale aj kultúrnym obohatením. Ako sme na tom u nás doma?
Akademické knižnice dvadsiatky slovenských verejných vysokých škôl majú vo svojich fondoch spolu 4,8 milióna kníh. Väčšina z nich je však nedostatočne financovaná, umiestnená v nevhodných priestoroch, chýba im kvalitnejšie vybavenie výpočtovou a reprografickou technikou. "Väčšina slovenských knižníc sa teda ani nedá kvalitatívne porovnávať so špičkovými zahraničnými," opisuje momentálny stav Daniela Gondová, poverená riaditeľka Akademickej knižnice Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aj predsedníčka Slovenskej asociácie knižníc. Akademické knižnice podľa jej slov musia veľa dobiehať nielen v rozsahu a počte získavaných knižných titulov, objednávaných periodík, prístupných elektronických zdrojov, ale aj v rozsahu a obsahu ponúkaných služieb.
"S tým, že vybavenie univerzitných knižníc a starostlivosť o ne súvisia s kvalitou vzdelávania na vysokých školách, nemožno nesúhlasiť," hovorí Gondová. Veď bez prístupu k najnovším poznatkom, bez novej knižnej a časopiseckej literatúry, nie je možné sa vzdelávať. Možno aj preto si naše vysoké školy začínajú uvedomovať, že sa musia o svoje knižnice starať. Starostlivosť je však podmienená ich finančnými možnosťami.
Namiesto kníh dobré databázy
Predstavitelia knižníc sa preto snažia získavať dodatočné finančné prostriedky cez rôzne granty. Významným zdrojom sa za posledné tri, štyri roky stali rozvojové IT projekty ministerstva školstva. Knižnice tak napríklad pre svojich používateľov formou centrálnych projektov získali peniaze na nákup elektronických informačných zdrojov - viacerých databáz plnotextových on-line časopisov, čo určitou formou nahrádza nedostatok klasických printových dokumentov.
Napriek tomu, že literatúry nie je dostatok a treba si hľadať aj iné zdroje, akademické knižnice, ako potvrdzuje Gondová, sa na Slovensku nemôžu sťažovať na nedostatok návštevníkov. Študenti ich intenzívne využívajú. Ambíciu stať sa aspoň v našom národnom meradle výnimočnou podľa predsedníčky asociácie knižníc má určite knižnica Technickej univerzity v Košiciach. Táto škola, ako prvá a zatiaľ jediná, totiž začala stavať priamo v centre svojho areálu pre svoju knižnicu osobitnú budovu.

Slovenské knižnice v číslach
Slovenské univerzitné či vysokoškolské knižnice sú čo do veľkosti veľmi rozdielne. Knižničný fond tých menších má do 100-tisíc knižničných jednotiek, stredne veľké majú od 250- do 550-tisíc knižničných jednotiek. Najväčší fond je vo fakultných knižniciach na Univerzite Komenského v Bratislave - viac ako 1,2 milióna kníh, a na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ktorá má približne 630-tisíc knižničných jednotiek.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
04. máj 2024 16:52