Apríl priniesol prevažne dobré správy o slovenskej ekonomike. Index spotrebiteľských cien sa v marci zvýšil o štyri desatiny percenta, čo je približne na úrovni očakávanej na tento mesiac. Medziročná hodnota indexu dosiahla osem percent. Na raste cenovej hladiny sa najviac prejavil rast nájomného pri bytoch s regulovaným nájomným, ktorého príspevok k rastu cenovej hladiny bol výrazný. Ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 0,1 %, pričom najväčšiu zásluhu na poklese mal pokles cien mäsa, ktoré sa znížili o 2,7 %. Najväčší pokles zaznamenali ceny rekreácie a kultúry, avšak cenovú hladinu znižovali aj ceny potravín a nealkoholických nápojov, ako aj pôšt a telekomunikácií.
Čo môžeme očakávať v najbližších mesiacoch? Rizikovým faktorom je cena ropy a s ňou spojená importovaná inflácia, avšak posilnenie koruny oproti doláru by malo tento efekt tlmiť. Na apríl nepredpokladáme žiadne väčšie inflačné tlaky.
Rast slovenského exportu už tretí mesiac za sebou dosiahol približne 20 %, čo je vzhľadom na apreciáciu meny veľmi vysoká dynamika. Schodok zahraničného obchodu preto vôbec nedosahuje hodnoty z uplynulého roka. Pozitívny trend dobre dokumentuje aj pasívne saldo na dvanásťmesačnej báze, ktoré vo februári kleslo na 8,2 % z hrubého domáceho produktu. Deje sa to aj napriek tomu, že v Európskej únii zatiaľ nie sme svedkami výraznej konjunktúry. Pripisujeme to investíciám, ktoré postupne zvýšili kapacitu ponukovej strany slovenskej ekonomiky. Vyšší export, samozrejme, zvyšuje aj objem importu (vysoká dovozná náročnosť produkcie). Ak sa pozrieme do komoditnej štruktúry, vidíme, že výborné výsledky vykazujú exportéri kovov, strojov a zariadení a dopravných prostriedkov.
Pre zahraničný obchod je dobrou správou aj to, že vojna v Iraku nevytlačila ceny čierneho zlata tak vysoko ako počas predchádzajúcich konfliktov na Blízkom východe. Skôr naopak, ceny sú mierne nižšie ako pred vypuknutím konfliktu. Navyše, aj dolár zoslabol oproti korune, čo v nominálnom vyjadrení znižuje import. Pri takomto vývoji môžeme v tomto roku počítať s významným poklesom schodku zahraničného obchodu. Nevylučujeme ani pád na 5 % z HDP. Pre menovú politiku to môže byť signál, že ani ďalšia apreciácia slovenskej koruny nemusí mať výrazný negatívny efekt na konkurencieschopnosť slovenských exportérov. Dokonca v niektorých prípadoch to môže byť motivácia na vyššiu efektivitu.
Index ESO (ekonomická sila občana), počítaný Slovenskou ratingovou agentúrou, pokračoval aj v druhom mesiaci toho roka v miernom poklese o jednu desatinu bodu a dosiahol 102,4 bodu. Medziročná dynamika rastu indexu sa znížila na dve percentá. V štruktúre indexu pokračoval trend, ktorý sa začal v januári. Čiastkový index príjmov, ktorý bol jedným z ťahúňov rastu indexu v minulom roku, opätovne mierne klesol. Dôvodom bola najmä vyššia miera inflácie z dôvodu uskutočnených úprav regulovaných cien a nepriamych daní začiatkom tohto roka. Naďalej klesá aj index výdavkov, čo spôsobil opätovný výrazný pokles maloobchodných tržieb vo februári. Pokles zaznamenal aj index reálnych vkladov a tento trend bude z dôvodu vyššej inflácie v tomto roku pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Na druhej strane sa výborne, vďaka poklesu počtu disponibilných nezamestnaných vo februári, darí indexu nezamestnanosti, ktorý sa drží na najlepšej hodnote od konca roku 1999. V tomto roku očakávame pokračovanie tohto pozitívneho trendu. Index zamestnanosti však opäť klesol z dôvodu poklesu priemerného počtu zamestnancov vo viacerých odvetviach hospodárstva v druhom mesiaci tohto roku. Index kúpnej sily v cudzine naďalej pokračuje vo výraznom raste a medziročne vrástol najvyššou dynamikou za posledné dva roky (2,2 %). Dôvodom boli naďalej silné úrovne slovenskej koruny oproti euru, a najmä doláru.
Potešiteľnou správou je, že miera evidovanej nezamestnanosti (štatistiky NÚP) pokračuje v poklese a v marci padla na 16,48 %. V pozadí tohto priaznivého vývoja je oživovanie domáceho podnikateľského prostredia, ako aj vplyv zahraničných investícií, na druhej strane, na číslach z NÚP, vidno vplyv opatrení realizovaných ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (povinnosť evidovaných nezamestnaných hlásiť sa na úrade práce každé dva týždne).
StoryEditor