-- Česko: Mimoriadnu pozornosť vzbudila v roku 2003 informácia, že Bezpečnostná informačná služba (BIS) nechala odpočúvať telefonáty vtedajšieho ministra vnútra Stanislava Grossa a ministra obrany Jaroslava Tvrdíka. Pokiaľ ide o Grossa, podozrenie z nariadenia odpočúvania padlo na ľudí z okolia vtedajšieho premiéra Vladimira Špidlu, keďže sa Gross poznal s podnikateľom Andrejom Babišom, ktorý "kúpil" Unipetrol, ale nikdy zaň nezaplatil.
Vo februári 2005 zasa tajná služba musela priznať, že verejnosť pozná identitu jedného jej agenta. Paradoxom je, že bývalého vojenského špióna Romana Lienera zatkla polícia, pretože sa zistilo, že sa obohacoval na úkor krycích firiem, ktoré špionáž využívali pri financovaní svojich operácií.
-- Rakúsko: V júni 2005 poslanec Európskeho parlamentu a niekdajší výkonný tajomník Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Peter Sichrovsky pre rakúsky Profil uviedol, že mal kontakty s izraelským Mosadom, čo sa snažil neskôr poprieť. Počas návštevy v Izraeli v roku 2000 sa Sichrovsky stretol s poslancom Romanom Bronfmanom a žiadal ho o kontakt na Mosad.
-- Nemecko: Najčerstvejšou je aféra zo začiatku tohto roku, keď na verejnosť prenikla správa, že agenti spolkovej spravodajskej služby BND pomáhali Američanom vo vojne proti Iraku. Agenti mali navádzať americké lietadlá na iracké ciele. Do aféry je zapletený aj terajší šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier, ktorý v roku 2003 na tajné služby dohliadal.
-- Veľká Británia: V októbri 2002 sa bývalý pracovník britskej tajnej služby David Shayler rozhodol pred súdom svedčiť, že britská tajná služba MI6 poskytla organizácii Al-Kajdá stotisíc libier, aby jej členovia zavraždili líbyjského vodcu Muamara Kaddáfího. Tony Blair však vydal cenzúrny príkaz, tzv. D-Notice, ktorý zakázal o procese so Shaylerem informovať. Britské média tak z internetu stiahli dokonca už publikované články.
-- USA: V roku 2004 začal Pentagón vyšetrovať, kto z americkej tajnej služby prezradil irackému politikovi Ahmadovi Čalabímu, že CIA rozlúštila tajné kódy iránskej rozviedky a dokáže čítať výzvedné informácie. Čalábí totiž informáciu posunul iránskemu špiónovi.
Oveľa horšie fiasko CIA zažila v septembri minulého roku, keď analytik Pentagónu Lawrence A. Franklin priznal pred súdom, že poskytol tajné informácie izraelskému predstaviteľovi o americkej politike v Iráne.
Do tretice v októbri 2005 prepukla ďalšia aféra prezradenej identity agentky CIA Valerie Plamovej, manželky diplomata Josepha Wilsona. Wilson na základe informácií od manželky verejne obvinil administratívu prezidenta Georgea W. Busha z prekrúcania spravodajských informácií o Iraku.
-- OSN: Najväčšou aférou roku 2003 bolo odhalenie sledovania a odpočúvania diplomatov BR OSN, ktoré si "objednala" americká vláda cez Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA). V memorande NSA, ktoré získal britský týždenník The Observer, vtedajší šéf NSA Franz Koza oznamuje úspešné začatie odpočúvania a sledovanie elektronickej pošty delegácií členov BR.
-- Rusko: V januári tohto roku prepukla špionážna aféra, keď Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila, že odhalila skupinu britských špiónov, ktorí pracovali pod ochranou britského veľvyslanectva. Prezident Vladimir Putin rozhodol o tom, že ich z krajiny nevykáže, ale nechá ich činnosť podrobne sledovať.
-- Litva: Koncom roka 2003 tajná služba zverejnila informácie, že prezident Rolandas Paksas a jeho najbližší spolupracovníci majú kontakty na organizovaný zločin a ruskú mafiu. Paksas musel pod ťarchou obvinení odstúpiť.