Závislosť nie je poruchou vôle ani charakteru

Stav pacientov závislých na niektorom druhu drogy na Slovensku v posledných rokoch síce relatívne klesá, ale stav aj tak nie je uspokojivý. Počty pacientov liečených z protidrogovej závislosti po prvý raz v živote v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku sa v roku 2005 vyšplhali na 1 700. Znamená to, že oproti predošlému roku klesol počet prípadov o 91. Najväčší nápor zaznamenali liečebne na Slovensku v rokoch 1997 až 2001, kedy sa spolu liečilo 10 791 pacientov. Najviac ich pritom registrovali v roku 2000, kedy sa číslo vyšplhalo na 2 245 prípadov.
Počet hospitalizovaných alkoholikov v lôžkových zariadeniach SR sa v roku 2004 vyšplhal na 7 911 prípadov. Najviac pacientov, až 8 851, sa liečilo v roku 2001. Najmenej ich v období od roku 1994 do roku 2004 bolo práve v prvom pozorovanom roku. Vtedy hospitalizáciu podstúpilo 3 830 pacientov závislých na alkohole.
Výsledky Národného centra zdravotníckych informácii potvrdzujú, že užívanie drog je v slovenskej spoločnosti živou a aktuálnou témou. Nová publikácia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) - Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí poukazuje aj na stav, v ktorom sa nachádza výučba predmetov zaoberajúcich sa závislosťami na slovenských školách. Predmet "drogové závislosti" sa napríklad prednáša na desiatich vysokých školách, z ktorých sú tri medicínskeho a sedem nelekárskeho charakteru. Spolu predmet vyučuje šestnásť vysokoškolských učiteľov na štrnástich katedrách. Z nich tvoria lekári iba štvrtinu. Pri predchádzaní užívania drog môžu veľkú úlohu zohrať aj predmety ako etická výchova, náboženstvo, prírodopis, biológia, či telesná výchova, ktoré sú súčasťou výučby na základných a stredných školách.
Predchádzanie drogovej závislosti je o to dôležitejšie, že až deväť percent celkovej chorobnosti vo svete spôsobujú práve návykové látky. Prvá z ôsmich kapitol sa venuje zadefinovaniu problematiky a štatistike. Vyplýva z nej, že úmrtnosť v rozvinutých krajinách v dôsledku alkoholu je u žien osempercentná, zatiaľ čo u mužov predstavuje 0,3 percenta. Tabak je príčinou úmrtí 26-tich percent mužov a deviatich percent žien.
Závislosť je porucha týkajúca sa motivačných procesov v mozgu. Publikácia preto popisuje aj mozgové mechanizmy na pochopenie závislosti. Zaujímavosťou je, že napríklad hladina dopamínu, známeho ako "látka šťastia", sa pri požití jedla zvýši o 45 percent, zatiaľ čo po užití pervitínu o päťsto percent.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži kapitola týkajúca sa prepojenia genetiky a závislostí. Práve genetika totiž ovplyvňuje to, či niekto priberie, alebo prestane fajčiť ako aj to, že fajčenie je rizikovým faktorom pre zosilnenie závislostí na alkohole.
V niektorých prípadoch sa u ľudí so závislosťou prejavia aj duševné poruchy. Fajčiari tabakových výrobkov, marihuany a užívatelia pervitínu sú náchylnejší na schizofréniu. Depresie sa zasa v zvýšenej miere prejavujú u užívateľov kokaínu, opiátov a alkoholu.
Okrem medicínskych otázok je ale súčasťou liečby závislostí aj otázka etická. Lekári napríklad rovnako liečia pacientov s rakovinou pľúc, ktorí nikdy nefajčili, ako aj tých, ktorí patrili k tuhým fajčiarom. Publikácia sa venuje aj problematike etiky súdom nariadených liečení, málo funkčnej prevencii u detí, problému preventívneho očkovania proti kokaínovej závislosti a podobne. Zo záveru vyplýva, že závislosť nie je poruchou vôle, alebo charakteru, ale ide o medicínsku záležitosť.