Vláda dnes vzala na vedomie analýzu vzniku a pôsobenia Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú predložilo ministerstvo spravodlivosti. Premiér Robert Fico po rokovaní vlády zdôraznil, že sa otvára verejná diskusia o existencii a opodstatnenosti špeciálnych inštitúcií. Kabinet sa podľa neho bude podstatou veci zaoberať v dohľadnom čase.
"Špeciálny súd ani zďaleka nemá také výkony, aké by mal mať, a vôbec sa nezaoberá tými vecami, ktorými by sa mal zaoberať. Preto mám pocit, že prinajmenšom treba vážne diskutovať o kompetenciách tejto inštitúcie, pretože najzávažnejšie veci aj tak vybavujú obyčajné súdy, kde sudcovia nemajú ani žiadnu ochranu a okrem toho sú zavalené obrovským počtom prípadov" povedal Fico. Vytvoril sa podľa neho akýsi "ostrov sudcovskej slobody a blahobytu," čo považuje za deformáciu. Zdôraznil, že je za špeciálne inštitúcie, ktoré by sa ale mali zaoberať tým, prečo boli zriadené. "Vidím veľké chyby pri zriaďovaní a fungovaní tejto inštitúcie," dodal.
Odstránenie diskriminácie sudcov a prokurátorov, zabezpečenie rovnakej pracovnej zaťaženosti sudcov a zabezpečenie trojstupňovej súdnej sústavy je podľa materiálu ministerstva spravodlivosti možné jedine vypustením Špeciálneho súdu zo súdnej sústavy. Okrem zrušenia Špeciálneho súdu by to znamenalo aj zmenu pôsobnosti a postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry.
Rezort spravodlivosti argumentuje nízkou pracovnou zaťaženosťou Špeciálneho súdu. Od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 sa na tento súd dostalo 136 vecí, z ktorých vybavil 100, to znamená 74 percent z celkového počtu. V praxi to znamená, že 14 sudcov právoplatne uzatvorilo len 28 vecí. Za toto obdobie išlo na činnosť Špeciálneho súdu 376,4 milióna korún. Ďalších takmer 57 miliónov išlo na ochranu špeciálnych inštitúcií.
Odmeňovanie kooperujúcich sudcov vyššími platmi, neštandardným kariérnym postupom a poskytnutím iných materiálnych, ale aj nemateriálnych výhod s cieľom stimulovať ich pre prijatie názorov vlády v každom konkrétnom prejednávanom prípade alebo všeobecne, je možné podľa materiálu považovať "za systémovú a veľmi rafinovanú štátnu korupciu prostredníctvom výkonnej moci." Keďže sudcovia Špeciálneho súdu podliehajú previerkam Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), tajné služby sa podľa materiálu dozvedia podrobnosti z ich súkromného života a získajú informácie o ich citlivých miestach.
Vznik oboch špeciálnych inštitúcií bol podľa analýzy od začiatku len politickým riešením, ktoré s odbornosťou nemá nič spoločné. Pripomína, že korupčné prípady súdnictvo dokázalo rozhodovať aj bez špeciálnych inštitúcií. Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic podľa materiálu špeciálne inštitúcie presadzoval ako jeden z najdôležitejších právnych nástrojov boja proti organizovanému zločinu a korupcii, pritom najzávažnejšie prípady ako nájomné vraždy, organizovaný zločin zaoberajúci sa predajom drog, prevádzačstvom, vyberaním takzvaného výpalného zostali pred bránami Špeciálneho súdu.
StoryEditor