Nedostatočná transparentnosť
Ako to vyzerá v praxi? Napríklad úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) zabezpečuje monopolne dodávky výpočtovej techniky jedna firma na základe viacročnej rámcovej zmluvy, v Žiline zase kúpili autobus bez výberového konania, resp. drahé luxusné Audi A6 za viac než dva milióny korún. Viaceré nedostatky by sa pritom dali podľa TIS jednoducho odstrániť - Vlach vidí východisko v auditoch verejného obstarávania či vo zverejňovaní výziev na obstarávanie a výsledkov konaní na internetových stránkach VÚC. Vlachovi tiež chýba etický kódex tejto činnosti, ktorý by presne ustanovil - čo sa smie a čo nie. Dnes sa podľa neho verejnosť k takýmto informáciám jednoducho nemôže dostať. S návrhmi TIS súhlasí aj podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Rudolf Kulman. "Zverejňovanie všetkých informácií smerujúcich k vyššej transparentnosti by malo byť v záujme samotných úradov."
Úradníci sa bránia
Úrady VÚC sa však bránia - konáme v súlade so zákonom a s pokynmi ÚVO. Doterajší postup pri verejných obstarávaniach považujú za odôvodnený. Vedúci investičného oddelenia TSK Július Santer zdôvodňuje nákup informačných technológií za 20 miliónov korún od jedinej spoločnosti takto - z technického hľadiska je nevyhnutné, aby tvorbu komplexného informačného systému úradu realizovala len jedna spoločnosť. "Autobus pre divadlo sme kúpili priamym zadaním z dôvodu jeho výhodnej akciovej ceny," vysvetľuje zase šéf odboru vnútornej správy Žilinského samosprávneho kraja Vladimír Badura. A čo nákup luxusného Audi A6? Podľa Baduru chceli zabezpečiť bezpečné vozidlo pre žilinského župana Jozefa Tarčáka, ktorý nedávno ťažko havaroval.
Spoločné obstarávanie?
Riešením týchto problémov by mohlo byť podľa Vlacha spoločné obstarávanie viacerých úradov. Ako dodáva - spoločný postup bude pre VÚC výhodný a dokázal by ušetriť značné finančné prostriedky. Tento model podporuje aj Kulman - kľúčom by mal byť návrh nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. S tým nemajú problém ani predstavitelia krajov. Podľa Santera by takýto systém dokonca výrazne odbremenil zamestnancov úradov. Svojím monitoringom chcela TIS poukázať na situáciu v inštitúciách, ktoré sú "mimo zorného poľa" spoločenskej kontroly. Celkové hospodárenie VÚC totiž NKÚ nemôže preverovať. "Podporujeme preto návrh novely Ústavy SR, ktorej cieľom je zvýšiť kompetencie NKÚ smerom k územnej samospráve," vyhlásila prezidentka TIS Emília Sičáková-Beblavá.
| Výsledné porovnanie ekonomického prístupu VÚC: | ||
| (súčet percentuálnych odchýlok nákladov na nákup niektorých tovarov a služieb od spoločného priemeru týchto nákladov) | ||
| Poradie | Úrady VÚC | Súčet odchýlok |
| 1. | Bratislavský |
- 113 |
| 2. | Prešovský |
-53,5 |
| 3. | Banskobystrický |
-51,5 |
| 4. | Košický |
-51,5 |
| 5. | Žilinský |
+68,3 |
| 6. | Trenčiansky |
+77,5 |
| 7. | Trnavský |
+105,8 |
| 8. | Nitriansky |
Neudané |
| Zdroj: TIS | ||