Podnikanie s koženou

Rozprávkový svet. Za Realom nasledujú AC Milano (222,3), Chelsea (217), Juventus (215), Arsenal (173,6), Barcelona (169,2), Inter Miláno (166,5), Bayern Mníchov (166,3), Liverpool (139,5), Newcastel Unite (136,6), AS Roma (108,8), Celtic (104,2), Tottenham (100,1), Lazio Roma (99,4), Manchester City (93,5), Schalke 04 (91,4), Olympique Marseille (88), Glasgow Rangers (86,2), Aston Villa (84,4).
Európa je finančne najsilnejšia. Španieli a Taliani najviac profitujú z individuálnych zmlúv na vysielacie práva, čaká sa postup Francúzov vzhľadom na novú domácu zmluvu o TV vysielaní (ide o 600 miliónov eur). Na Slovensku ide z reklamných zdrojov sesterskej agentúry do pokladnice klubov asi 15 miliónov korún. Bohaté tímy majú rozprávkové peniaze zo vstupného. Napríklad v Barcelone na stretnutí s Realom stojí vstupenka približne 300 eur. Pri vypredanom "dome" to reprezentuje zisk vyše 20 miliónov... Krajiny snov.

Slovensko a futbal. Predseda redakčnej rady odborného telovýchovného časopisu Športinform
Ľubomír Dobrík má poruke presné čísla. Slovenský futbalový zväz dostal roku 2004 z Ministerstva školstva SR 89, 6 mil. Sk. Okrem zväzu dostali z MŠ SR dotácie aj iné futbalové subjekty (kluby, obce, mestá) a to 27, 2 mil. Sk. Z ministerstva školstva išlo teda vlani na futbal dovedna približne 12 percent rozpočtu rezortu na šport! Je to dosť, či málo? Vláda SR po dodatočnom odvode od US Steel Košice v auguste 2004 rozdala do športu 376 mil. Sk. Futbal nedostal nič! Je pravda, že koncepcia futbalu je založená na pôsobení podnikateľských subjektov, ale tie veľmi ťažko získavajú prostriedky. Od lopty sa celkom odvrátili veľké banky, poisťovne, prosperujúce fabriky - všetci, čo majú peniaze. Rozpočty našich ligových klubov sa pohybujú okolo 30 miliónov, výnimočne viac a tomu sa prispôsobujú všetky plány. Priepasť medzi futbalom a spoločnosťou sa prehlbuje!

Podnikateľský stredovek. "Keď sme po revolúcii vstúpili do Slovana, žili futbalisti z 1, 2 mil. Sk, teda z prostriedkov TJ Slovan ChZJD," spomína vtedajší prezident klubu Jaroslav Čaniga. "Zmenili sme názov na ŠK, odpojili nám všetky finančné kanály a museli sme hľadať zdroje. Prvým sponzorom bol
OD Dunaj - dal nám milión a vtedy sme sa cítili ako králi. Prvé ročné rozpočty sa pohybovali okolo 14 miliónov, v závere môjho pôsobenia 50-60 miliónov. Významným partnerom bola neskôr VÚB, silná
banka."
Podľa Čanigu musí vzniknúť rozsiahly projekt rozvoja futbalu s požehnaním vlády. Lebo futbal je nad všetkým a nevyrieši ho ani zákon o športe. Nejde len o peniaze. Mnoho ľudí stojí dnes bokom.
Politici hovoria denne ku všetkému, o futbale sa zaryto mlčí, pričom vstupom do Európskej únie unikajú nové finančné možnosti (granty). Súčasne sa treba usilovať o návrat fanúšikov k futbalu.
Divák nepotrebuje bezpodmienečne Beckhama, potrebuje vidieť, že v kluboch sa svedomito pracuje, chce neustály kontakt, provokovanie, diskusie, vťahovanie do deja, podnikanie. Napríklad škótske kluby Celtic a Rangers Celtic podnikajú aj s využitím štadiónov, na Slovensku sú naše "betónové sarkofágy"celý týždeň pod zámkou. Čaniga hovorí, že náklady Slovana na ročnú prevádzku štadióna sú asi 15 miliónov - prínos žiadny.

Prečo futbal neláka? Podľa Eugena Jurzycu je reštrukturalizácia slovenských klubov veľmi problémová. Na stránkach Športu hovorí, že kluby sú veľmi zadĺžené. Až 18 percent uvádza, že majú väčšie dlžoby ako majetok. Zásadná reforma potrebuje spoločenskú zhodu, zásah vlády, funkcionárov, trénerov. Žiadny systém sa sám od seba nezreformuje. Hlavnou úlohou štátu je tlačiť na vytvorenie regulačných podmienok, aby bol v celej ekonomike poriadok. Štát by mal vydávať peniaze adresnejšie cez súťaže a tendre.
Skúsený právnik Milan Valašík viedol desiatky rokovaní pri predaji Slovana. V časoch, keď Alexander Rezeš kúpil Spartu, figuroval aj v jej výbore, je členom európskej komisie pre šport. Prečo teda
neprúdia do slovenského futbalu peniaze?
"Na Slovensku sú neujasnené právne vzťahy a postavenie klubov. Nečitateľné občianske združenia sa transformujú na akciové spoločnosti, ale bez pevných pravidiel. Veľa bohatých firiem na Slovensku má prevažne zahraničnú účasť - a šport podporujú doma (Ruhrgas, či Austria Bank). Určite sme urobili chybu aj pri predaji, keď sme nezaviazali tieto subjekty investovať aj do športu. Do tretice je tu začarovaný kruh. Maďarský Mol, napríklad, vraví, že dá do futbalu, ale ak bude hrať v pohároch. Lenže, aby sa tam dostal potrebuje finančnú injekciu.?
Valašík si pamätá obdobie, keď bola i Sparta na kolenách a podnikateľ Mach ju predával vtedajším VSŽ, ktoré ju zachránili. Samotná kúpa by všetko nevyriešila. So silným majiteľom však prichádzajú i vplyvní sponzori - to stále platí. Vstup sponzorov do Sparty bol premyslený. Vytvorili tzv. pool, agentúru, teda spoločný subjekt, ktorý zhromaždil prostriedky od firiem (Opel, Pepsi, Adidas...). Táto agentúra mala so Spartou zmluvu, bola silná a mala veľké slovo v riadení klubu a prehľad o finančných tokoch.

A čo slovenský futbal? Len na Slovane denne trénuje do 400 detí. Je potrebné držať celé zázemie. Slovan zaplatil 104 milióny na daniach (z toho bolo 19 miliónov penále). Podľa Valašíka to ale neboli
peniaze zo ziskov. Predsa ak, povedzme, dostane klub za hráča milión, nie je to jeho čistý zisk. Z niečoho platí režijné náklady, dáva platy, cestuje. Podľa daňových úradov to nie sú odpočitateľné položky. Ak by boli všade také daňové kontroly ako na Slovane - asi by bol koniec športu. Štát môže pomôcť podporiť futbalové projekty. Bez televízie futbal bude iba živoriť. Treba znova otvoriť štadióny. Niektoré mimovládne organizácie, menej známe ako futbal, získali desiatky miliónov z 2 percent z vypočítanej dane podnikateľa. A futbal aj tu spal. Kto nehrá Ligu majstrov alebo Pohár UEFA (alebo len v prvom kole), musí získať iné zdroje ako z bohatej spoločnej európskej kasy. Experti ukázali viaceré cesty, len, aby sa čosi pohlo.