Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.07.2017, 14:47

Turisti zaplavili Island a vytiahli ho z krízy. Teraz robia problémy a domáci ich už majú dosť

Turistický priemysel Islanďania nechali nafúknuť potom, čo na nich ťažko dopadla finančná kríza v roku 2008.

Výsledok v Indexe sociálneho progresu - 88.45 (rovnako ako Nový Zéland).
Zdroj: Flickr/Andrés Nieto Porras

Počet turistov prichádzajúcich na Island z roka na rok rastie takmer exponenciálne. Zvýšený záujem však prináša problémy, na ktoré nie sú tamojší obyvatelia pripravení. Pri honbe za najlepšou fotkou návštevníci nedbajú na bezpečnostné odporúčania a riskujú životy, kvôli nedostatku verejných toaliet zase vykonávajú potrebu na najrozličnejších miestach. Skupina Američanov afganského pôvodu zase ukradla a zabila jahňa, aby si ho mohla ugrilovať.

Prvý júlový víkend sa stal nezávisle na sebe osudným dvom turistom na Islande. Jeden muž spadol z útesu na severovýchode Islandu, na druhom konci ostrova zakopla a spadla turistka z "najfotografovanejšej" hory Kirkjufell, pretože zišla z oficiálneho chodníka. Tragické osudy ilustrujú trend, keď si ľudia neuvedomujú nástrahy nedotknutej prírody a nezriedka extrémneho počasia na ostrove v Atlantiku.

Príkladom je jedna z najnavštevovanejších atrakcií Islandu, Geysir, podľa ktorého sa striekajúcemu prúdu horúcej vody hovorí aj v slovenskom jazyku. Hoci má voda 80 stupňov a všetci návštevníci sú pred ňou varovaní, z času na čas sa hazardéri vydajú mimo priestor vymedzený povrazmi.

"Každý Islanďan sa im snažil povedať, aby sa vrátili späť. Iba pretočili očami, vynadali nám a išli ďalej," opísala pre islandský server Grapevine komička Margrét Erla Maacková svoju snahu, ktorú nahrala aj na video. Na sociálnej sieti Facebook sa v komentároch pod jej príbehom sťažovalo aj mnoho ďalších Islanďanov.

Podľa nich neexistuje týždeň, kedy by sa na sociálnych sieťach neobjavilo aspoň jedno video, na ktorom je zachytený netušiaci turista pri vykonávaní potreby uprostred divočiny. Na konci júna však jeden prípad došiel tak ďaleko, že sa muž rozhodol vypočuť volanie prírody priamo vedľa najrušnejšej štvorprúdovej cesty na ostrove medzi hlavným mestom Reykjavík a letiskom v Keflavíku.

"Jedným z najväčších súčasných problémov je, že turisti používajú naše záhradky ako toalety, hlavne vo vidieckych oblastiach," potvrdila nešvár sprievodkyňa a šoférka autobusu Freyja Thoroddsen Sigurðardóttirová britskému portálu The Independent.

Afganci z USA podrezali jahňa

Deväť mužov z USA bolo na začiatku júla zatknutých v regióne Východných fjordov, pretože odcudzili jahňa, aby si ho mohli upiecť na ohni. Hoci turisti afganského pôvodu tvrdili, že ovcu zachránili z rozbúreného mora, kde by sa aj utopilo, podľa svedkov zviera v skutočnosti naháňali po poli.

"Najskôr nechceli nič priznať, mali však v aute v čiernom vreci jahňa s podrezaným krkom," povedal podľa Independentu svedok Bjarki Svavarsson, ktorý po zavolaní polície mužov v dvoch obytných prívesoch oslovil spolu s majiteľom ukradnutej ovce. Muži dostali pokutu 120-tisíc islandských korún (takmer 980 eur), podľa miestneho sprievodcu Gunnara Birgissona ale mali byť vyhostení z krajiny. "Nemali hlad a mali dosť peňazí," vysvetlil britskému portálu.

Hoci je pochopiteľné, že sa kvôli podobným incidentom Islanďania obracajú turistom chrbtom, za svoju situáciu si čiastočne môžu sami. Turistický priemysel totiž nechali nafúknuť potom, čo na nich ťažko dopadla finančná kríza v roku 2008. Skrachoval vtedy bankový sektor a Island mal štátny dlh vo výške sedemnásobku hrubého domáceho produktu. Turizmus Islandu zo situácie pomohol, ale jeho rast bol podobne rýchly ako predtým v prípade bánk a na mnohých miestach vôbec neboli pripravené zariadenia pre prichádzajúcich.

Len za prvý polrok tohto roka Island navštívil takmer milión turistov, čo je medziročný nárast o 30 percent. Za celý rok ich má do krajiny s 340-tisíc obyvateľmi pricestovať podľa odhadov celkovo 2,4 milióna. V porovnaní s tým si ostrov ako destináciu na dovolenku zvolilo v roku 2009 menej ako pol milióna ľudí. "Graf turistov je v súčasnosti takmer vertikálny," povedal britskému denníku Financial Times profesor Edward Huijbens z Výskumného centra pre islandský turizmus.

Ostrovnému štátu ale môže pomôcť, že sa vyhrabal z problémov a jeho mena od jari kontinuálne posilňuje. V Reykjavíku aj na miestach s najväčšími turistickými lákadlami sa vo veľkom stavia, bude však otázkou, či to na nával turistov bude stačiť.

Necháte nás prespať?

Niektoré sťažnosti, ktorých sa turisti od ostrovanov dočkali, súvisia aj s ubytovaním. Island má kvôli turizmu dlhodobý problém s bývaním, ani miestni obyvatelia často nemôžu nájsť byty, pretože sa v krajine vymkla kontrole služba Airbnb. Takmer polovica všetkých nehnuteľností podľa portálu Grapevine na Islande slúži webovej službe, ale ani napriek tomu nie je ostrov naďalej úplne pripravený na "turistický boom".

The Independent informoval, že turisti sa kvôli tomu na ostrove niekedy uchyľujú k hľadaniu ubytovania od dverí k dverám, keď sa snažia získať nocľah zadarmo. To sa stalo na začiatku leta napríklad v meste Brogarnes asi 50 kilometrov západne od Reykjavíku. Francúzsky pár tam zvonil takmer na každý byt. "Povedala som im, že to nie je možné, že narušujú súkromie ľudí," opísala situáciu obyvateľka Borgarnesu Guðrún Helga Árnadóttirová portálu Iceland Monitor. Dodala, že Francúzi vyzerali, že je to podľa nich bežná prax.

Turisti okrem toho porušujú aj striktné pravidlá kempovania. Na mnohých miestach je to kvôli rýchlym zmenám počasia a nebezpečnému vetru zakázané, napriek tomu ľudia s obytnými autami zastavujú všade. "Ako by si veľa ľudí myslelo, že je Island veľké ihrisko, kde neplatia žiadne pravidlá," vysvetlila Sigurðardóttirová.

Zdroj: Flickr/Robert Montgomery

​Zvýšený záujem o Island ovplyvnil aj jeho asi najvýznamnejší monument súčasnosti, koncertnú sálu Harpa. Pracovníci v budove z dielne svetoznámeho architekta Olafura Eliassona museli oficiálne zakázať návštevníkom, aby využívali foyer Harpy k oddychu, spánku či príprave sendvičov. Za záchody v priestore budovy si musia zaplatiť. Na oplátku si za poplatok budú môcť ľudia prezrieť aj miesta, kam by sa v rámci Harpy inak nedostali. "Raz za hodinu budeme mať prehliadky, na ktorých ľuďom poskytneme o mieste detailné informácie," povedala Grapevineu riaditeľka Harpy Svanhildur Konráðsdóttirová.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.