Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.07.2017, 23:17

Argentína, smutný príbeh bývalého raja Ameriky

Kedysi najbohatšia krajina Južnej Ameriky sa pomaly dostáva z dlhov a chronickej inflácie

Argentína, smutný príbeh bývalého raja Ameriky
Zdroj: Reuters

Argentína bola na začiatku 20. storočia siedma najbohatšia krajina sveta a predbehla v bohatstve Kanadu či Austráliu. Tento juhoamerický štát bol cieľom mnohých prisťahovalcov z Európy, medzi inými aj Slovákov, ktorí tam hľadali lepší život. Argentína mala v tom čase vyspelé poľnohospodárstvo zamerané na export obilia, kukurice či sóje, bola bohatá na nerastné suroviny ako meď, železo či ropu. Na začiatku milénia v roku 2001 však skrachovala, keď vyhlásila, že nedokáže splácať svoje záväzky. Čo sa stalo s touto niekedy úspešnou juhoamerickou krajinou za sto rokov?

Uzavretie do seba
Od 30. rokov minulého storočia išla ekonomika dole vodou najmä v dôsledku politickej nestability. Vlády, ktoré sa striedali podporované vojenskými juntami, sa zamerali na ekonomickú sebestačnosť a uzavreli sa pred zahraničnými investíciami. Keď sa po druhej svetovej vojne prezidentom stal Juan Perón, znárodnil priemysel, služby a chcel dosiahnuť plnú zamestnanosť a zlepšiť sociálne podmienky robotníkov. Stvoril takzvaný perónizmus, ktorý sľuboval sociálnu spravodlivosť, ekonomickú nezávislosť a politickú suverenitu, teda akúsi tretiu cestu medzi kapitalizmom a komunizmom. Toto hnutie sa pokúšali oživovať aj jeho nasledovníci. Od polovice 70. rokov politici navyše začali kopiť rozpočtové deficity kvôli zvyšovaniu miezd, sociálnych istôt, pričom nerástla produktivita práce. Naopak, rástla inflácia. Krajinu tiež sužovali vojenské puče a vlády, ktoré prenasledovali opozíciu od marxistov až po liberálov. Demokracia bola v krajine obnovená až v roku 1983, keď Argentína prehrala vojnu o Falklandy s Veľkou Britániou.


Chronická inflácia a krach
Až do konca 80. rokov sa Argentína topila v záplave inflačných peňazí. Od roku 1975 do roku 1991 sa inflácia priemerne zrýchľovala o 300 percent ročne. V polovici 80. rokov bolo inflačfné peso nahradené novou menou australom, ale aj tá po pár rokoch devalvovala, pretože vláda neudržala na uzde míňanie. Na konci 80. rokoch bola v krajine už hyperinflácia, keďže ceny rástli o 12-tisíc percent ročne.


Nový prezident Carlos Menem začal robiť na začiatku 90. rokov protrhové liberálne reformy ekonomiky, zafixoval domácu menu, ktorá opäť zmenila meno na peso. Ekonomika sa na čas stabilizovala, ale na konci

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.