Úspory z riadenia
Správa štátneho dlhu vyšla tento rok lacnejšie oproti minulému roku o 6,5 miliardy korún. Skoro polovicu z týchto úspor priniesol nový spôsob riadenia štátneho dlhu a verejných rozpočtov, ktorý funguje druhý rok. Hlavnú úlohu v ňom hrá Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) spolu so Štátnou pokladnicou. Ich existencia dala vláde väčšiu slobodu pri financovaní potrieb štátnych inštitúcií a úradov a nižšiu závislosť od požičiavania si hotovosti od bánk.
Slovenský model štátnej pokladnice a agentúry vyriešil problém medzinárodných pravidiel, podľa ktorých si vlády nemôžu požičiavať peniaze od centrálnej banky - ani tie, ktoré si tam uložia. Zo Štátnej pokladnice si však vláda požičiavať môže. "Prostriedky, ktoré štát má, aj reálne využíva, čiže štát financuje štát, a to tu predtým nebolo možné," povedal Bytčánek.
Slovenský model
V Štátnej pokladnici sú miliardové prebytky z peňazí, ktoré donedávna putovali po účtoch komerčných bank, za čo štát platil nemalé úroky. Napríklad Sociálna poisťovňa mala ešte vlani účty vo VÚB, tento rok je už v pokladnici. Pritom rozpočet poisťovne má vyše sto miliárd. Vlani si vláda od pokladnice požičala vyše 30 miliárd korún. Tento rok je to o niečo menej vzhľadom na lepší vývoj rozpočtového deficitu.
Takéto fungovanie toku štátnych peňazí sa páči ekonómom a inšpiruje aj niektoré ďalšie krajiny. "Je to dobrá myšlienka najmä v tom, že štát si môže požičiavať peniaze za úroky, ktoré sú nižšie ako na finančnom trhu a takisto s nižším rizikom," povedal ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál.
Bytčánek považuje fungovanie dvojice inštitúcií za európsky unikát. "Na zahraničných seminároch a konferenciách som si už viackrát všimol, že ak sa hovorí o reforme verejných financií a fungovaní pokladnice a agentúry, tak sa používa termín - slovenský model," povedal riaditeľ agentúry Daniel Bytčánek.
Zrod Štátnej pokladnice, ktorá dnes plní úlohu štátnej banky, pritom nebol jednoduchý. Vláda niekoľkokrát opakovala tender na jej dodávateľa a za jej vznik napokon zaplatila 1,3 miliardy korún. Táto investícia sa podľa Bytčánka rýchlo vrátila - už vlani štát ušetril na úrokoch vďaka pokladnici pol druha miliardy korún.
Klesajúce úroky
O úsporu pri riadení štátneho dlhu sa stará aj priaznivý ekonomický vývoj. Ratingové agentúry ho pozorne sledujú, rovnako ako vývoj hospodárenia štátu. Dve z troch najdôležitejších agentúr na svete hodnotia úverovú schopnosť Slovenska ako najlepšiu spomedzi krajín V4. Finančné trhy to oceňujú lacnejším požičiavaním peňazí. Tento rok vydalo ministerstvo financií štátne dlhopisy za 67 miliárd korún s úrokovými nákladmi 2,95 percenta. V roku 1998, kedy vrcholila kríza financovania vlády, boli úroku takmer 24 percent. "Teraz si Slovensko dokáže v celej východnej Európe požičiavať najvýhodnejšie," povedal Bytčánek.
| Celkové zadlženie štátu (v mld. Sk) | |
| Rok | |
|
1993 |
98,6 |
|
1994 |
105,9 |
|
1995 |
110,3 |
|
1996 |
118,4 |
|
1997 |
149,6 |
|
1998 |
177,7 |
|
1999 |
192,2 |
|
2000 |
222,6 |
|
2001 |
365,8 |
|
2002 |
386,2 |
|
2003 |
429,1 |
|
2004 |
522,5 |
|
2005 |
525,4* |
| * ku koncu septembra | |
| Zdroj: ARDAL | |
| Za aké úroky môžu krajiny vydávať eurobondy* | |
| Krajina |
(ročný úrok, v %) |
| Slovensko | 3,40 |
| Česko | 3,46 |
| Maďarsko | 3,53 |
| Poľsko | 3,52 |
| * prepočet podľa stredajších ukazovateľov na finančnom trhu | |
| Zdroj: HN | |