Začiatok príbehu známej bratislavskej palacinkárne siaha ešte do čias, keď vlastne neexistovala. Jej majiteľ Frédéric Miskiewicz na Slovensku žije viac ako dve desaťročia a ako s úsmevom hovorí, prišiel sem autobusom. „Som napoly Slovák, napoly Francúz, napoly Poliak a stopercentný Afričan. Mám slovanskú krv a parížsku výchovu,“ hovorí Miskiewicz. Jeho mama je Slovenka a otec bol Francúz poľského pôvodu. Odmalička chcel prísť na Slovensko a zistiť, ako sa tu žije. V rámci štúdia si dal rok pauzu, pretože nevedel, kde by chcel pokračovať ďalej a tento čas sa rozhodol využiť na návštevu Bratislavy. „Pricestoval som na jeden rok a už som tu 22 rokov,“ smeje sa.
Dlhá cesta
Miskiewicz začínal ako novinár v rozhlase, tlmočil na voľnej nohe a gastronómii sa venuje takmer desať rokov. A ako sa k nej dostal? Majiteľ Chez Amélie sa rozhodol pokračovať v šľapajach palacinkárne Crepa. Išlo o prvú francúzsku palacinkáreň, ktorá bola v Bratislave pod Michalskou bránou. Takto sa zoznámil so svojím budúcim kuchárom Braňom Žabenským, ktorý tam pracoval. Majiteľ vtedajšej palacinkárne sa však po roku a pol rozhodol svoje podnikanie ukončiť a práve vtedy sa Miskiewicz rozhodol, že to v tomto biznise skúsi. „Chcel som v projekte, ktorý sa mi páčil, pokračovať spolu s mojím priateľom, prevádzkarom pôvodnej palacinkárne, ale on sa rozhodol, že do projektu nejde,“ hovorí Miskiewicz. Kuchára si tak nechal aspoň v „zálohe“. Nasledovalo päť rokov hľadania, až prišiel ten správny priestor. V roku 2008 tak brány otvorila prvá prevádzka Chez Amélie.
Filmový názov
Prevádzka ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.