11.08.2017, 00:00

O Baťovo dedičstvo sa príbuzní súdili

Legendárna značka stála za vznikom 50 satelitných mestečiek po celom svete.

Syn a vnuk Baťovci pózujú pred fotografiou zakladateľa dynastie Tomášom Baťom.
Zdroj: WIKIMEDIACOMMONS

Súrodenci v biznise
V takmer jesenný piatok v septembri 1894 založili traja súrodenci menšiu obuvnícku firmu. Tomáš, Anna a Antonín Baťovci tak položili základy budúceho koncernu, ktorý sa úspešne vyvíjal v mnohých častiach sveta. Založili okolo 50 satelitných mestečiek v Anglicku, Indii, Čile alebo v Spojených štátoch amerických. Vstupným kapitálom bolo 800 zlatých – veno, ktoré zdelili po svojej matke. Obuvnícka živnosť bola ohlásená na Tomáša, ktorý je doteraz najznámejším zo súrodencov.


Skúsení obuvníci
Baťovci nezaložili obuvnícky koncern bez predchádzajúcej skúsenosti. Ich rodina mala remeslo v rukách už niekoľko storočí. Prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi pochádza z roku 1667. Ich otec bol tiež obuvník a po smrti ženy presťahoval svoje deti zo Zlína do Uherského Hradišťa. Keď však v tomto meste chceli začať podnikať, nedostali povolenie. Vrátili sa teda do rodného Zlína a až tam založili výrobu.


Na začiatku podnikania vyrábali Baťovci iba valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. To znamená, že pravá aj ľavá topánka sa vyrábala na rovnakej predlohe. Domáci obuvníci pracovali určitý počet hodín za deň a dostávali presne stanovenú týždennú mzdu. Na koniec 20. storočia to bol nezvyklý a priekopnícky spôsob.


Rok po založení zápasila firma s dlhmi, ktoré ju položili, sám Tomáš musel zásobovať zamestnancov vlastnými rukami. „Suroviny som nosil na chrbte z otrokovickej železničnej stanice od polnočného vlaku, desať kilometrov do Zlína. Do rána som s jedným robotníkom narezal materiál a ten ráno vydal robotníkom. Robotníci pracovali vo dne, v noci, až bolo dielo hotové,“ napísal a pokračoval, že potom zase robotníci vyspávali a on išiel v noci odviezť tovar, doviezť novú surovinu a aj peniaze na výplatu. „Sám som nakupoval materiál, sám ho narezal alebo nastrihal, sám rozdelil medzi robotníkov, sám prijal a prezrel pár za párom, sám vyplatil robotníkov, sám vykonal všetko knihovanie a vyúčtovanie,“ dodal.


Plátno namiesto kože
Do troch rokov od krízy bol Tomáš zasa v plnej sile, aj keď medzičasom musel prekonať krach firmy Koditsch, v ktorej mali uložené zmenky. Firmu jeho otca krach zruinoval, no Tomáša inšpiroval k zlepšeniu výroby. Začal šiť topánky z plátna, ktoré bolo lacnejšie ako koža. Po „baťovkách“ bol taký dopyt, že Tomáš nakúpil v Nemecku prvé šijacie stroje s ručným pohonom. Na prelome storočia, po dokončení železnice z Otrokovíc do Vizovíc, postavil Baťa svoju prvú výrobnú budovu.


Osem rokov od založenia firmy patril zlínsky obuvnícky závod so 120 zamestnancami k ôsmim najväčším obuvníckym továrňam v Česku. Aj keď sa na chode firmy podieľali obaja bratia, zisk si delili nerovnomerne. Antonínovi pripadalo 45 percent a mladšiemu Tomášovi 55. Sestra Anna sa do svojej svadby starala o chod súrodeneckej domácnosti a zo začiatku viedla aj firemné účtovníctvo.


Tomáš sa v čase rozkvetu firmy rozhodol odísť do Ameriky načerpať nové skúsenosti. Objednal tam nové stroje, priniesol nové plány budov a nadšenie pre americký spôsob manažmentu. Požadoval od robotníkov lepší výkon a keď protestov

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.