Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.09.2017, 20:50

Pred 17 rokmi kúpili Američania od vtedajších akcionárov VSŽ oceliarsku výrobu v Košiciach

Personálne zmeny a postupné ovládnutie železiarní mečiarovskými privatizérmi sa začalo potichu v decembri 1993.

Pred 17 rokmi kúpili Američania od vtedajších akcionárov VSŽ oceliarsku výrobu v Košiciach
Zdroj: TASR/František Iván

Vtedy dozorná rada odvolala celé vedenie podniku a do kresla člena predstavenstva i viceprezidenta pre riadenie zasadol Alexander Rezeš, človek blízky vtedajšiemu politikovi číslo jeden na Slovensku Vladimírovi Mečiarovi. Rezeš sa verejne známym sa stal až v marci 1994, keď mu odstupujúca Mečiarova garnitúra umožnila priamo získať akcie podniku. Týmto krokom sa premena oceliarní na základ Rezešovského impéria iba začala.

Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci skupovali ďalšie akcie VSŽ a presne o tri roky už Košičan vo svojich rukách držal polovicu akcií. Po jeho odchode zobral kormidlo železiarní do rúk jeho syn Július. Najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára do októbra 1998 bol na čele takzvaného kindermanažmentu ako prezident.

Pre ich oceliarske impérium vtedy pracovalo okolo 28-tisíc ľudí a dymiace komíny fabriky okrem takmer stovky pridružených firiem živili i futbalistov Sparty Praha, 1. FC Košice či košických hokejistov. Pod vedením mladého Rezeša sa ale začal úpadok ich ríše a oceliarne sa prepadli do hlbokej krízy.

Súmrak mečiarovských privatizérov

Srdcu slovenskej ekonomiky totiž hrozilo predčasné splatenie všetkých úverov, čo by znamenalo jeho úplný kolaps a teda bankrot. Železiarne dlhovali v tom čase viac ako 13 miliárd korún, niektoré zdroje pritom uvádzajú ešte vyššie sumy v intervale od 18 až do 20 miliárd korún. Keď sa záväzky voči financujúcim zahraničným bankám začali neúmerne kopiť, bolo treba rázne zakročiť. Bankári totiž podniku hrozili konkurzom, ak vtedajšie vedenie nepristúpi na ich podmienky.

Zmene vo vlastníckej štruktúre fabriky nahrala i povolebná politická situácia, keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do opozície. Kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť. Do čela spoločnosti nastúpil finančník Gabriel Eichler a symbol slovenského priemyslu začal ozdravovať. „Pod jeho vedením sa podarilo, obrazne povedané, postaviť fabriku na nohy. Reálne to znamenalo očistiť ju od zbytočností, spriehľadniť finančné toky, zreštrukturalizovať dlhy a pripraviť ju na vstup strategického investora.

A to všetko pod tlakom bánk a ostatných veriteľov, politických strán a záujmových skupín, ale i niektorých médií,“ komentoval blížiacu sa éru amerického kapitalizmu v Košiciach vtedajší hovorca oceliarní Jozef Marko vo svojej knihe Tri životy hovorcu. O oceliarske aktíva na východe Slovenska sa zaujímali viacerí kupci - indický Ispat Group Lakshmi-ho Mittal-a, rakúsky Voest Alpine, holandská firma Hoogovens či švajčiarsky obchodník Duferco. N

ajvážnejší záujem okrem Američanov prejavovala Ispat Group z Indie, ktorú na Slovensku zastupoval kontroverzný košický podnikateľ Aksam Barakat so sýrskymi koreňmi. Barakat bol pritom tiež napojený na Rezešovcov a na obchodovaní s VSŽ rozprávkovo zbohatol. Po nástupe krízového manažmentu v oceliarňach sa preslávil výhražným faxom top manažérom podniku v lámanej slovenčine po tom, čo v roku 1999 vypovedali kontrakty jeho firmám. „K...t Drabik k...t Eichler. Dufam, že ne budete dlho? Skuste vidržať. Ak sa vidim vas kde kolvek budete pes zubov. Axam." Eichler napokon železiarne pripravil na predaj strategickému investorovi, ktorým sa stala americká spoločnosť United States Steel Corporation.

Výročie

Pred 17 rokmi, presnejšie 29. septembra 2000, preto v Košiciach podpísali premiér Mikuláš Dzurinda, prezident United States Steel Corporation Paul J. Wilhelm, prezident VSŽ Gabriel Eichler a predseda koordinačného výboru veriteľských bánk základné zmluvy týkajúce sa vstupu Američanov do Východoslovenských železiarní. Eichler vtedy zároveň prezradil meno šéfa novozaloženej spoločnosti U.S. Steel Košice, ktorým sa stal John H. Goodish.

Do čerstvo vzniknutého podniku, ktorý založili spoloč

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.