05.10.2017, 00:00

Vláda by mala šetriť, tvrdí špičkový slovenský ekonóm

Vznikne v Európe úspešná menová únia, takzvané jadro? Ak áno, bude tam miesto aj pre Slovensko? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovítom Ódorom.

Ľudovít Ódor
Zdroj: Pavol Funtál

Od poslednej ekonomickej krízy ubehne desať rokov. Dostal sa svet z tejto krízy? Alebo, naopak, nepoučili sme sa a hrozí niečo podobné?
Treba si uvedomiť, že krízy boli aj budú. Dôležité je však to, aby nemali také dramatické následky pre svetovú ekonomiku, ako to bolo naposledy. Keďže rozbuška bola vo finančnom sektore, veľa zmien sa uskutočnilo práve tam. Urobili sa viaceré kroky, ktoré by mali zabrániť tomu, aby konečný účet za krízu platili predovšetkým daňovníci.


Ktoré napríklad?
V eurozóne považujem za kľúčové najmä budovanie základov bankovej únie a mechanizmov krízového manažmentu vrátane eurovalu. Zďaleka však nie sme na konci cesty, ešte sa nám nepodarilo zapchať všetky diery. Ešte chýba mnoho, aby sme mohli eurozónu považovať za životaschopnú menovú úniu v dlhodobom horizonte. Napríklad zmysluplný fiškálny rámec alebo rezolučné mechanizmy pre dlhy krajín.


Čo si máme predstaviť pod zmysluplným fiškálnym rámcom? Skúste to rozmeniť na drobné.
Pakt stability a rastu zlyhal na celej čiare. Aj po nedávnych zmenách je extrémne komplikovaný a spolitizovaný. Eurozóna preto potrebuje decentralizovaný fiškálny rámec, kde by mali hrať oveľa dôležitejšiu úlohu národné fiškálne pravidlá a nezávislé fiškálne inštitúcie, teda fiškálne rady. Na jednej strane by členské štáty mali dostať voľnejšiu ruku, ak pravidlá dodržiavajú. Na strane druhej, ich rozpočtová suverenita musí byť oslabená, ak prekročia hranice a ohrozujú iné členské štáty svojím nezodpovedným konaním.


Krízu pred rokmi spôsobila aj veľká realitná bublina. Ceny nehnuteľností stále rastú, sú reálne, alebo sa očakáva, že bublina opäť spľasne?
Z veľkej časti ide o vymazanie strát, ktoré ceny nehnuteľností utrpeli počas krízy. Príjmy domácností rastú, ako aj objem úverov na bývanie. Myslím si, že sme ešte ďaleko od toho, aby sme hovorili o veľkej bubline, situáciu však netreba podceňovať.


Francúzsko a Nemecko budú robiť všetko pre to, aby zmenili euro z politického projektu na skutočne ekonomický. „Buď chceme mať v rukách vidličku a nôž, alebo byť porciou na tanieri,“ povedal Fico na margo jadra. Je to tak?
Ako som už spomínal, eurozóna potrebuje ešte zopár reforiem, aby sa nemusela obávať budúcnosti. V niektorých oblastiach to bude znamenať viac centrálneho rozhodovania, v iných by jej prospeli skôr riešenia na úrovni krajín. Optimisti veria, že tento rébus sa podarí rozlúsknuť a v Európe vznikne skutočne úspešná menová únia, akési jadro. Iní sú skeptickejší a chcú radšej čakať, ako sa situácia vyvinie.


Podľa Ivana Mikloša sa Fico stal najväčším Európanom, keďže tiahne k jadru. Odhliadnuc od politického prekárania, prečo je pre nás dôležité byť v takzvanom jadre?
Či už veríte, že vznikne úspešné jadro alebo nie, pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, je rozumné robiť všetko pre to, aby ďalšia integrácia eurozóny bola úspešná. Osobne si myslím, že aj z politického hľadiska. Nie je to také jednoznačné ako v minulosti, ale dilema je v konečnom dôsledku o tom, či chceme patriť na východ alebo na západ.


Témou dňa na Slovensku bola aj dlhová brzda a jej uvoľnenie. Obhajcovia jej uvoľnenia tvrdia, že si požičiavame lacné peniaze. Obstojí tento argument?
Dlhová brzda má okrem šetrenia úrokových nákladov aj viaceré ďalšie benefity. Napríklad, nižší dlh znamená aj menšie náklady pre krajinu v časoch krízy alebo v prípade nečakaných udalostí. Videli sme, ako veľmi nám pomohlo, že sme do finančnej krízy vstupovali s nižším dlhom. Okrem toho, dlhová brzda znemožňuje presúvať veľké finančné bremeno na ďalšie generácie.


Minister dopravy Árpád Érsek je zástancom uvoľnenia brzdy, vy ste, naopak, kritik. Prečo?
Každá jedna investícia je otázkou priorít a finančných možností krajiny. Tak ako aj v bežnom živote. Nemôžeme mať všetko, čo chceme. Preto si k

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.