Bush chystá kontroverzné reformy

Tri scenáre
Rokuje sa o troch modeloch. Najsmelší projekt hovorí o úplnom zrušení dane z príjmu. Tú by mala nahradiť národná daň z obratu, ktorú doteraz majú iba obce a jednotlivé štáty. Druhý variant obsahuje rovnú daň okolo 20 percent, to však prináša aj sociálnu nerovnováhu. Zárobkovo slabšie vrstvy, ktoré v súčasnosti platia 10- až 15-percentnú daň, by na rovnú daň doplatili, kým ľudia s najvyššími príjmami a 35-percentnou sadzbou, by z reformy jednoznačne profitovali. Tretí scenár predpokladá zníženie dane z príjmu a obmedzenie finančných deficitov.
Do konca tohto roka chce Bush zvolať nadstranícku komisiu, ktorej úlohou bude vypracovať príslušné návrhy. Skeptici však varujú pred priveľkou eufóriou. "Len čo sa návrh daňovej reformy dostane do Kongresu, dostane sa aj do mlynských kameňov lobistov. Nakoniec z toho zrejme zostane iba drahý vianočný darček," hovorí Adam Posen z Inštitútu medzinárodnej ekonomiky. Podľa jeho slov sa tak nedávno stalo v prípade plánovaného zrušenia daňových výhod pre americké spoločnosti, známych pod názvom Foreign Sales Corporation, ktoré vyvolávali spory s Európskou úniou. Americká vláda síce zrušila daňové výhody v sume viac než päť miliárd dolárov ročne, firmy však kráľovsky odškodnila dotáciami vyše 100 miliárd dolárov.
Kto získa najviac
Odborníci už v súčasnosti odhadujú, že z reformy bude najviac profitovať energetický sektor. Prínos pocíti aj finančný sektor, keďže najbohatší ľudia dodatočné príjmy investujú na kapitálových trhoch. Na strane porazených budú informačné technológie a slabšie zarábajúci ľudia, ktorí spravidla viac konzumujú a menej sporia.
Problém s deficitom
Kritici Bushovej daňovej reformy poukazujú na ďalšiu hrozbu pre prudko sa rozrastajúci deficit rozpočtu. "Keď sa dane pre horných 20 percent znížia, znamená to buď zvýšenie deficitu alebo si to odskáče zvyšných 80 percent ľudí," varuje Gene Sperling, riaditeľ Národnej ekonomickej rady bývalého prezidenta Billa Clintona. Už teraz je rozpočtová situácia napätá ako nikdy predtým. V tomto roku chýbalo štátnej pokladnici 413 miliárd dolárov a Bushom plánované zrušenie konečných termínov pre daňové úľavy na roky 2001 až 2003 znamená ďalší chýbajúci bilión dolárov. Rozpočtový výbor Kongresu počíta s tým, že deficit v nasledujúcich desiatich rokoch dosiahne 2,3 bilióna dolárov, pričom v tejto sume nie sú zohľadnené náklady na vojny v Iraku a Afganistane.
Voľnosť zamestnancom
Aj druhý obľúbený projekt prezidenta - čiastočná privatizácia dôchodkového zabezpečenia - predstavuje v nadchádzajúcich rokoch veľké náklady. V rámci súčasného systému štátneho zabezpečenia platí zamestnanec 12,4 percenta svojho hrubého príjmu do dôchodkovej poisťovne a zamestnávateľ platí rovnakú sadzbu. Bush uvažuje o tom, že by zamestnanci dostali možnosť ukladať tretinu svojho príspevku podľa vlastného výberu, napríklad do akcií, fondov alebo cenných papierov. Keďže ľudia vo veku nad 60 rokov a dôchodcovia majú nárok na plnú výšku svojho platu, budú sa v dôsledku privatizácie peniaze odčerpávať z dôchodkových poisťovní. Rozpočtový výbor odhaduje toto zaťaženie zhruba na dva bilióny dolárov v nasledujúcich desiatich rokoch.
V súčasnosti sú ešte dôchodkové poisťovne v pluse, no po roku 2027 sa tento systém zrúti, pretože do dôchodku pôjdu ročníky s vysokou pôrodnosťou. Odborníci odhadujú nekryté náklady v nasledujúcich 75 rokoch na 3,7 bilióna dolárov. Bez dôchodkovej reformy by však zaťaženie zamestnancov aj zamestnávateľov dramaticky stúplo zo súčasných 12,4 percenta na 19 percent.
(hn/sz)