Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.11.2017, 00:00

Inflácia pokračuje v raste, čo vyhovuje zadlženým štátom. Ako tento trend pocítia Slováci?

Inflácia sa v októbri dostala na vyše štvorročné maximum.

Inflácia pokračuje v raste, čo vyhovuje zadlženým štátom. Ako tento trend pocítia Slováci?
Zdroj: Reuters

Tempo medziročnej inflácie na Slovensku v októbri sa dostalo na úroveň 1,7 percenta. Ceny tovarov a služieb tak rástli najrýchlejšie od jarných mesiacov v roku 2013.

Rast v medziročnom porovnaní zaznamenali ceny takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Mierne zlacnelo bývanie a energie, rovnako ako nábytok a vybavenie domácností.

Miera inflácie sa však stále nachádza pod inflačným cieľom Európskej centrálnej banky, teda pod 2 percentami.

Ako konkrétne Slováci pocítia rast inflácie? Zdraženie akých položiek v inflačnom koši sa dá očákavať? Prečo je rast inflácie pre ECB taký dôležitý?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Zo strednodobého hľadiska očakávame pokračovanie obdobia nízkej inflácie. Aktuálne ju ťahajú nahor ceny potravín, je však potrebné povedať, že to nie je položka ktorá konštantne rastie, ale závisí skôr od úrody v tom ktorom roku. V rokoch 2014 a 2016 ich ceny klesali a v roku 2015 stagnovali. Aktuálne sú teda zhruba tak vysoké ako v roku 2013. Čiže tento trend vysokého medziročného rastu cien potravín by sa mal onedlho zastaviť.

Čo sa týka tovarov, tak ich ceny pasívne prijímame zo spoločného trhu eurozóny, na ktorom aktuálne nie sú prítomné výraznejšie inflačné tlaky, čiže tie by mali naďalej stagnovať, prípadne mierne klesať. Ceny služieb (ktoré sa väčšinou vykonávajú na mieste a teda ich nemožno importovať) by zase mali rásť rýchlejšie ako je priemer EÚ, pretože by mali reflektovať rýchlejší rast miezd na Slovensku, ktorý zvyšuje vstupné náklady.

Ohľadom toho, prečo je rast cien podľa ECB dôležitý, tak v súčasnom monetárnom systéme sa tvoria peniaze ako dlh. A rast cien uľahčuje obsluhu týchto dlhov. Krajiny ktoré nemajú infláciu ako napr. Japonsko či Taliansko majú tým pádom vysoké dlhy k HDP. Čiže je to celé o tom, ako je vyskladaný monetárny systém."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Rast inflácie medziročne o 1.7 percenta je optimálny stav. Slovenský spotrebiteľ by nemal nijak zvlášť pocítiť tento nárast. Inflácia ktorá je na Slovensku je tzv. dopytová inflácia a teda je ťahaná rastom dopytu. Táto inflácia je žiaduca.

Rast inflácie je jedným z najdôležitejších makroekonomických ukazovateľov, ktorý ovplyvňuje nárast cenovej hladiny tovarov a služieb. Rast HDP spôsobuje pokles nezamestnanosti, ktorý zvyšuje disponibilný dôchodok v krajine, ako aj priemernú mzdu. Väčšie množstvo pracujúceho obyvateľstva a vyšší príjem tlačia na rast spotreby. Rastom spotreby, resp. rastom dopytu po tovaroch a službách rastie cenová hladina, čo spôsobuje infláciu.

Rastom inflácie stúpa výroba v podnikoch, čo tlačí podniky prijímať nových ľudí a tým sa zvyšuje aj priemerná mzda. Rast inflácie nám teda signalizuje zlepšujúcu sa situáciu v hospodárstve, nárast miezd, spotreby, poklesu nezamestnanosti a teda zvýšenie celkovej životnej úrovne krajiny.

Zelenina, ovocie a tovary, ktoré podliehajú sezónnosti zaznamenávajú prudšie výkyvy cien. Nárast cien zeleniny, ktorý zaznamenáva aktuálne najprudší rast v spotrebnom koši predstavoval 6,81 percenta. Tento prudký nárast ceny je v súlade so sezónnosťou. V novembri minulého roka zaznamenala zelenina nárast ceny o 9,76 percenta.

V roku 2015 predstavoval nárast ceny v októbri 8,16 percenta. Je pravdepodobné, že v januári, resp. vo februári uvidíme ďalší prudší nárast cien zeleniny. Naopak v júni  je pravdepodobné, že sa dočkáme zdraženia ovocia."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Rast cenovej hladiny znamená pre bežného spotrebiteľa pokles jeho životnej úrovne, pretože si za rovnaké množstvo peňazí môže kúpiť menej tovarov a služieb. Cyklus zdražovania cien ide cez tzv. vstupy. To znamená, že ak rastú ceny základných surovín a komodít, môžeme očakávať rast cien aj na výstupoch, teda hotových produktoch.

Ak sa napríklad zameriame na priemyselné komodity, akými sú ropa a meď, tak ropa je od júna drahšia o 30 percent a meď o 20 percent, to znamená, že inflačný tlak na odvetvia používajúce tieto suroviny je pomerne veľký. Zdraželi však aj ostatné komodity, ako napr. médiami spomínané maslo či vajíčka. Pravdepodobne nás teda znova čaká nárast cien potravín, ale aj energií. Sektor realít by mal tiež pokračovať v ďalšom raste.

Druhým pohľadom na infláciu je tzv. monetárna inflácia, a teda rast množstva peňazí v obehu a tvorba nových peňazí. Tá je dôležitá pre úverovanie, keď sa staré dlhy splácajú novými peniazmi, ktoré sú zase použité na tvorbu nových dlhov. Preto je pre centrálne banky veľmi dôležitý rast množstva peňazí v obehu, pretože pri jeho poklese by mohlo prísť k neschopnosti splácať staré dlhy.

Ako bonus, inflácia zvýhodňuje dlžníkov, pretože v reálnych peniazoch splácajú menej ako počas deflácie. Keďže európske štáty sú masívne zadlžené, je žiadané „robiť“ infláciu, aby štáty splátky menej a menej boleli. Tento prístup je dlhodobý, čo je dobrou správou pre štáty, ale horšou pre bežného človeka."

Richard Koza, investičný poradca: "Osobne sa domnievam, že inflácia ako taká nie je dobrá. Centrálne banky sa domnievajú, že inflácia by mala existovať, aby ekonomika fungovala, ale pochybujem o správnosti tohto názoru. Deflačné prostredie neprináša žiadne väčšie riziko pre ekonomiku a ľudia ho skôr ocenia ako stabilitu. Naopak inflačné prostredie je pre ľudí neisté, zvyšuje sociálne tlaky a nespokojnosť.

Inflačné prostredie pomáha dlžníkom. A pretože vieme, ako sú na tom so zadlžením takmer všetky európske krajiny, je každá centrálna banka pod politickým tlakom "vyrábať" infláciu."

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.