Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.04.2005, 00:00

RETRO: Vláda zmenila dodávateľa na dostavbu Mochoviec

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Udalosti od 13. do 19. apríla 1995.

Po nástupe tretej Mečiarovej vlády sa začalo aj na politickej úrovni diskutovať o spôsobe dostavby 1. a 2. bloku elektrárne Mochovce. Od roku 1994 bol pripravený projekt dostavby za 1,4 miliardy nemeckých mariek, podľa vtedajšieho kurzu to bolo 29 miliárd korún. Mala ho sčasti financovať banka EBOR, dodávateľmi mali byť francúzska spoločnosť Electricité de France a nemecké spoločnosti Siemens a Bayernwerk.

Podmienky EBOR
V apríli 1995 na výročnom stretnutí rady guvernérov EBOR v Londýne rozhodnutie o financovaní dostavby nepadlo, hoci sa očakávalo. Slovenská vláda totiž požiadala banku o odklad rozhodnutia. Minister financií Sergej Kozlík, ktorý do Londýna pricestoval, vyzval dodávateľov, aby projekt prehodnotili, znížili náklady a poskytli lepšie podmienky pre úver.
Odklad spôsobila aj ponuka Škody Praha na dostavbu, ktorá prišla v marci. Podľa nej mali náklady byť o 30 percent nižšie. Navyše počítala s vyšším podielom českých a slovenských dodávateľov, čo kvitovala slovenská a česká dodávateľská komunita.
Banka EBOR kládla vláde prísnu podmienku: okamžité uzavretie elektrárne V1, len čo sa dokončia Mochovce. Túto požiadavku v EBOR presadzovalo Rakúsko. Politicky neprijateľnou bola aj podmienka EBOR - zdražiť elektrinu najmenej o 25 percent, hoci politika nízkych cien elektriny priviedla Slovenské elektrárne neskôr na pokraj cross defaultu. Začiatkom apríla odišli zo stavby Mochoviec montéri z Electricite de Francé, ktorí tam pripravovali stavbu.
Náklady sa zvýšili
Generálnym dodávateľom Mochoviec sa stala Škoda Praha, vláda o nej rozhodla v septembri 1995. Práce na dokončení Mochoviec sa rozbehli v roku 1996 a prvý blok začal dávať elektrinu na jeseň roku 1998, druhý koncom roka 1999. Na financovaní sa podieľali české, francúzske a nemecké banky. Ruská federácia úverovala dodávku jadrového paliva za 150 miliónov dolárov. Náklady, bez finančných, sa pôvodne rozpočtovali na 24,1 miliardy korún, v skutočnosti dosiahli 27,9 miliardy korún.
V tom čase Slovensko dovážalo ročne takmer 2 TWh elektriny. Po dostavbe prvého a druhého bloku Mochoviec sa na Slovensku malo skončiť s budovaním ďalších jadrových zdrojov. Uvádzalo sa to v práve pripravovanej energetickej politike. Výroba elektriny sa mala rozšíriť plynofikáciou elektrárne Vojany. Zemný plyn sa v tejto politike označoval za primárny energetický zdroj pre 21. storočie.

Udalosti tých dní, 13. až 19. apríla 1995

- Český premiér Václav Klaus v rozhovore s redaktorom HN vyslovil želanie, aby sa hospodárske politiky oboch štátov nevyvíjali príliš odlišne, lebo by to malo za následok rozpad colnej únie. Upozornil aj, aby nevznikali "administratívne brzdičky", ktoré podnikom znepríjemňujú život. Diplomaticky tak pomenoval prax slovenských úradov vyžadovať certifikáty na mnohé dovážené tovary.
- Drobní, ani inštitucionálni investori, nemohli kupovať zahraničné cenné papiere bez devízového povolenia, ktoré vydávala NBS. Ľudia, ktorí v prvej vlne kupónky investovali do českých cenných papierov a chceli ich predať, museli vycestovať do Česka. Potom mohli za utŕžené peniaze investovať do iných českých akcií. Pre uľahčenie situácie drobným investorom, úradníčka ministertsva financií odporúčala, aby BCPB či RM-Systém Slovakia prijali niektoré české cenné papiere na obchodovanie. Tento zámer sa neuskutočnil.
- Poslanec HZDS a podnikateľ Karol Konárik v denníku Republika uviedol, že ak by parlament schválil zákon o konflikte záujmov, odovzdá svoj poslanecký mandát. Prijatie tohto zákona mala v programovom vyhlásení tretej Mečiarovej vlády. Konárik vysvetľuje, že nie je možné zveriť majetok niekomu inému, aby majiteľa stopercentne zastúpil. Upozornil aj, že podnikateľom robí problémy vysoká úroková sadzba z úverov - 22 percent.
- Devín banka podľa zverejnenej výsledovky a bilancie za rok 1994 vykázala stratu 282 miliónov korún pri bilančnej sume 1,9 miliardy. Banka deklarovala zámer zvýšiť základné imanie, aby si upevnila postavenie na kapitálovom trhu. V septembri 2001 Národná banka Slovenska na ňu vyhlásila nútenú správu a o rok vyhlásil súd konkurz.
- Národná banka Slovenska oznámila, že devízový dlh Slovenska dosiahol 4,3 miliardy dolárov na konci roka 1994, z toho dlh vlády bol 2,3 miliardy dolárov.
- Na konferencii o klimatických zmenách v Berlíne sa predstavitelia štátov dohodli o postupe znižovania emisií do roku 2005. Zúčastnil sa na nej minister životného prostredia Ján Zlocha. "Slovensko chce byť vzorom v znižovaní skleníkových plynov," povedal minister a spresnil, že do roku 2000 Slovensko zníži emisie o 20 percent oproti roku 1990.
- Slovenským hokejistom sa podarilo postúpiť medzi hokejovú elitu, keď na majstrovstvách sveta B-kategórie v Bratislave zvíťazili vo všetkých siedmich stretnutiach. Po rozdelení Československa získali nástupnícke práva hokejisti Česka, takže Slovensko si muselo vybojovať postup až z poslednej C-kategórie. Reprezentácia na čele s Petrom Šťastným to však zvládla v najrýchlešom možnom čase a už v roku 1996 sa predstavila na šampionáte vo Viedni.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.