RETRO: Prvý pokus privatizovať Istrochem sa nepodaril

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.

Pred desiatimi rokmi - 11. septembra 1995 - sa objavili informácie o prvom pokuse privatizovať bratislavskú spoločnosť Istrochem. Na akciovú spoločnosť sa štátny podnik premenil v tom istom období. Dôvodom meškania bol privatizačný projekt. Jeho predchodca Dynamit Nobel patril k najstarším podnikom chemického priemyslu. Firmu založil švédsky vynálezca dynamitu Alfred Nobel v roku 1873 ako súčasť širších podnikateľských aktivít v Európe. V priebehu vyše 130-ročnej histórie získal Istrochem významné postavenie. Podnik vyrába gumárenské chemikálie, polypropylénové vlákna, agrochemikálie a priemyselné trhaviny.
Najprv chcela získať tento kombinát zamestnanecko-manažérska spoločnosť Istronova. Riaditeľ podniku Vladimír Harminc mal v tejto spoločnosti 13-percentný podiel. Ďalších 10 percent mal Tomáš Kubečka, riaditeľ odboru strategického rozvoja a marketingu. Po deväť percent mali Dušan Vrba, ekonomický námestník štátneho podniku, ktorý bol súčasne členom predstavenstva akciovej spoločnosti Istronova a obchodný riaditeľ Alojz Moncmann. Ostatní štyria manažéri podniku mali v Istronove po sedem percent.
Cieľom akciovej spoločnosti, založenej manažérmi, bolo privatizovať 67 percent akcií Istrochemu kúpou od Fondu národného majetku. Manažment chcel v Istronove získať aspoň 51 percent akcií a aj tak ju nazval zamestnaneckou spoločnosťou. Navrhoval zaplatiť prvú splátku vo výške 320 miliónov korún. Základné imanie Istrochemu bolo 3,2 miliardy. Zamestnanci si mohli od augusta 1995 kúpiť akcie Istronovy po 100 Sk. Ich počet závisel od ich pracovného zaradenia. Istrochem bol v čase pokusu o prvú privatizáciu zaradený do zoznamu strategických podnikov. Znamenalo to, že štát cez minoritnú účasť si mal uplatňovať svoje záujmy.
Akcie Istronovy si kúpilo 55 percent zamestnancov, no manažment ovládal 64 percent akcií. Harminc predpokladal, že do Istrochemu vstúpi aj tradingová spoločnosť Petrimex, ktorej služby Istrochem využíval. Pri obhajobe privatizácie zamestnaneckou spoločnosťou Harminc argumentoval tým, že iní záujemcovia chceli len niektoré časti tohto rozsiahleho chemického kombinátu.
Iná skupina manažérov
Akcie Istrochemu napokon nezískala Istronova, ale iná manažérska spoločnosť - Chemické závody Bratislava (CHZB). Rozhodol o tom Fond národného majetku na svojom 60. výjazdovom zasadnutí na jar 1997. V oficiálnej správe sa tvrdilo, že dvojtretinový podiel predal za 1,8 miliardy Sk. A aj keď Istronova ponúkala vyše 2,5 miliardy, neuspela.
Akciová spoločnosť CHZB vznikla 15. októbra 1995 premenou spoločnosti s ručením obmedzeným Berkut so sídlom na Krížnej ulici č. 14 v Bratislave. Jej základné imanie bolo rozdelené na 100 akcií v menovitej hodnote 10 000 Sk, znejúcich na doručiteľa. Berkut mal zapísané v obchodnom registri nákup, predaj a sprostredkovanie tovarov v rozsahu voľnej živnosti, podnikateľské poradenstvo a konzultačná činnosť v obchode. Predsedom predstavenstva CHZB sa stal Marián Trandžík (1960). Členmi predstavenstva boli manažéri Istrochemu, avšak v odlišnom zložení.
Peniaze na privatizáciu Istrochemu získali Chemické závody v Devín banke, kde pracovala manželka Mariána Trandžíka Zuzana v tom čase, keď bol riaditeľom tejto banky Karol Martinka. Riaditeľ banky Ľubomír Kanis ju v médiách obvinil, že poskytla firme CHZB nedostatočne krytý úver.
Fond národného majetku odstúpil od zmluvy s CHZB v júli 1999 pre to, že podnik nedal žiadosť o koncentráciu na Protimonoplný úrad. Pritom Chemické závody nevyvíjali významné obchody na trhu chemických komodít.
Tranžík 13. júla 1999 povedal, že ďalším majiteľom podniku bude firma Agrofert. Jeho predpovede sa naplnili v auguste 2002, keď FNM vybral za nadobúdateľa českú spoločnosť Istrodeza, patriacu do skupiny Agrofert chemického magnáta slovenského pôvodu Andreja Babiša.

Prehľad udalostí
1873 - založenie dynamitovej továrne Dynamit Nobel, neskôr Dynamit Nobel, a.s.
1946 - znárodnenie a zmena názvu na Chemické závody Dynamit Nobel, n.p.
1951 - zmena názvu na Závod Juraja Dimitrova, n.p.
1958 - zmena názvu na Chemické závody Juraja Dimitrova, n.p.
1991 - zmena názvu na Istrochem, štátny podnik
1994 - transformácia na štátnu akciovú spoločnosť Istrochem
1996 - kúpa akcií spoločnosťou CHZB
1999 - FNM získal akcie Istrochemu späť po dohode s predstavenstvom CHZB. V septembri krajský súd vyhlásil konkurz
2000 - v januári Najvyšší súd zrušil konkurzné konanie na Istrochem, lebo dôvody na jeho začatie vraj neboli dostatočné
2002 - Istrochem, a.s., sa stáva súčasťou Agrofert Group.