15.04.2005, 00:00

Skalné masívy pod hradmi nahlodáva zub času

Svahy, na ktorých stoja slovenské hrady, sú porušené. Na zachovanie historických pamiatok tak budú potrebné nemalé náklady. Zvetrávanie podložia historických stavieb sa nedá zastaviť. No dá sa priebežne monitorovať -- a keď hrozí nebezpečenstvo, možno okamžite zasiahnuť, zhodujú sa v názore viacerí geológovia.

Svahy, na ktorých stoja slovenské hrady, sú porušené. Na zachovanie historických pamiatok tak budú potrebné nemalé náklady.
Zvetrávanie podložia historických stavieb sa nedá zastaviť. No dá sa priebežne monitorovať -- a keď hrozí nebezpečenstvo, možno okamžite zasiahnuť, zhodujú sa v názore viacerí geológovia.
Geológovia doteraz sledovali 12 skalných masívov na území Slovenska s porušenými svahmi. V tomto roku sa prvý raz začína monitorovať aj podložie Trenčianskeho hradu, kde sa začalo rúcať opevnenie a z hradného múru vypadli približne štyri kubíky muriva.
"Svahový pohyb vidieť všade v Európe tam, kde stojí skalný masív na mäkšej hornine, ktorá sa plasticky pretvára," vysvetľuje docent Katedry inžinierskej geológie na Prírodovedeckej fakulte UK Ján Vlčko.
Podľa riaditeľa odboru geológie a geofaktorov ministerstva životného prostredia Petra Hanasa sa ročne vydáva na sledovanie všetkých geologických podsystémov okolo ôsmich miliónov korún. "Sledovanie sa mení podľa aktuálnej potreby, pretože najmä neodborné zásahy či kyslé dažde robia svoje," poznamenáva Hanas. Dodáva, že ministerstvo okamžite zasahuje, keď hrozí ujma na životoch a majetku. Bol to práve prípad Trenčianskeho hradu, pod ktorým sú budovy.
Tvoj dom -- tvoj hrad
"Podľa rozhodnutia pamiatkarov sa ešte v tomto roku začne múr rozoberať. Až podľa skutkového stavu sa uvidí, čo sa dá zachrániť," hovorí riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Konkrétna predstava o nákladoch sanácie zatiaľ chýba. Vie sa akurát toľko, že lacná nebude. V prvej etape prác preberie na seba financovanie samosprávny kraj ako vlastník pamätihodnosti, neskôr sa využijú medzinárodné granty. "Hodláme použiť grant z rezortu kultúry Obnov si svoj dom. Je určený pre neštátnych investorov a samosprávy naň majú nárok," konštatuje Babičová.
Statické merania ukázali, že okrem múru sú ohrozené aj ďalšie objekty. Či už ide o Mlynskú vežu alebo Delovú baštu. Najhoršie sú na tom objekty, ktoré sú vystavené vplyvom dažďa a mrazu. Rozsah ohrozenia bude známy až po vyhodnotení stavu jednotlivých konštrukcií. Zatiaľ je hrad verejnosti prístupný každý deň a podľa Babičovej nie je tendencia meniť vlastníka.
Začalo sa to na Spiši
Ako vyplýva zo správy o stave monitorovania geologických faktorov z dielne ministerstva životného prostredia, trhlina pod Spišským hradom sa od roku 1992 otvorila o päť milimetrov a z vnútornej strany porušuje murivo dolného paláca. "Najviac porušené časti tzv. Perúnovej skaly sa vymenili a teraz je relatívne stabilná. Hlavný problém však nie je skala, ale stav muriva a jeho vek," uvádza riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná. Lokality, ktorá ako jedna zo štyroch slovenských pamätihodností zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
"Spišský hrad je v našej správe od roku 1988. Odvtedy do dnešných dní sa na obnove objektu preinvestovalo zhruba 33 miliónov korún. No rekonštrukcia sa začala už v 70. rokoch a odhadujem, že do súčasnosti stála približne sto miliónov korún. Celková suma sa presne vyčísliť nedá, no sme zhruba v polovici prác," spresňuje Novotná.
Balvany na Devíne
Skalné masívy sa gravitačne rozvoľňujú -- rozpadávajú. Na Devíne sa tiež pod vplyvom dažďa a ľadu môže stať, že skalný blok uletí. Vlčko tvrdí, že monitoring na Devíne je v súlade s moderným európskym trendom a návštevníkom nijaké nebezpečenstvo nehrozí. Na rozdiel od kameňolomu Srdce, ktoré sa nachádza na okraji sídliska Devínska Nová Ves v Bratislave. "V kameňolome je skládka gudrónov -- živicového odpadu, ktorý sem premiestnili z kontaminovaného územia okolo Apolky, pred výstavbou v tejto lokalite. Jedna stena spadla, narušila sa skrývka. Živice sa dali do pohybu a pripomínajú lávu," komentuje Vlčko.
Monitoring pre rezort životného prostredia zastrešuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. "Sledovanie pravidelne vyhodnocujeme. Masívy skutočne vykazujú malé pohyby," vysvetľuje riaditeľ ústavu Michal Kaličiak. Pripomína, že zub času vidieť všade a k nešťastiu postačí, keď vypadne jedna časť. "Najväčšie nedostatky badať pri nadstavbách a dodatočných dostavbách. Nedá sa nič robiť, len ich udržiavať," uzatvára Kaličiak.

Možnosti rozpočtu sú obmedzené
Štátny rozpočet na tento rok ráta so sumou 125,7 milióna korún na ochranu pamiatkového fondu. Má sa za ne vydať vyše osemtisíc rozhodnutí a stanovísk na podporu zabezpečenia ochrany, obnovy a prezentácie pamiatok. Z grantu Obnov si svoj dom sa má podporiť 160 neštátnych vlastníkov národných kultúrnych pamiatok. Maximálny limit pre jedného žiadateľa sú štyri milióny korún. Žiadosti môžu predkladať najneskôr do 31. októbra tohto roka.

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.