Banka preto odporúča znížiť tzv. daňový klin nízko kvalifikovaných pracovníkov bez vplyvu na rozpočet. Pod daňovým klinom chápe rozdiel medzi celkovými nákladmi práce, ktoré vynaloží zamestnávateľ na jedného pracovníka mesačne, a čistým mesačným príjmom zamestnanca. Podľa prepočtov banky by zníženie klinu o jedno percento mohlo zvýšiť rast zamestnanosti o 0,5 až 0,8 percentuálneho bodu pri nezmenenom HDP. "Dosah daňového klinu v EÚ8 je dokonca ešte vyšší ako v EÚ15, kde sa odhaduje na mínus 0,1 až 0,5 percentuálneho bodu. Otázka však znie, kde na to vziať peniaze," povedal ekonóm Svetovej banky pre Slovensko Anton Marcinčin.
Téma číslo jeden: odvody
Svetová banka v tejto súvislosti pripomína, že odvodové zaťaženie je na Slovensku jedno z najvyšších spomedzi krajín OECD. Jednoznačne preto odporúča jeho zníženie.
Nebezpečná nezamestnanosť
Vysoká úroveň odvodov prispieva k štrukturálnej, teda dlhodobej nezamestnanosti. Správa banky uvádza, že vo všetkých krajinách EÚ8, okrem Lotyšska a Maďarska, je viac ako 50 percent nezamestnaných bez práce dlhšie ako jeden rok. "Pre hospodársku politiku teda z toho jednoznačne vyplýva podpora vytvárania pracovných miest," uviedol Marcinčin.
Daňový klín z priemernej mzdy v priemysle (v percentách za rok 2003) | |||
Odvody zamestnávateľa |
Odvody zamestnanca |
Daň z príjmov | |
ČR | 25,9 | 9,3 | 8,6 |
Estónsko* | 24,8 | 0,0 | 14,9 |
EÚ15 | 19,0 | 11,4 | 13,9 |
Maďarsko | 27,0 | 9,1 | 9,5 |
Lotyšsko | 19,4 | 7,3 | 15,5 |
Litva | 23,8 | 2,3 | 17,3 |
Poľsko | 17,0 | 20,8 | 5,1 |
Slovensko | 27,5 | 9,3 | 4,5 |
Slovinsko | 13,9 | 19,0 | 9,6 |
Zdroj: Svetová banka | |||
*rok 2001 |