V Česku je takýto systém zamestnávania - nazývaný aj "švarcsystém" - od októbra minulého roka zakázaný (zákonom o zamestnanosti). Včera však českí poslanci schválili jeho čiastočné zmiernenie. Zmeny navrhol český minister práce Zdeněk Škromach po protestoch českých živnostníkov a firiem. To, že ich októbrové zmeny skutočne zasiahli, dokazuje aj prípad Jiřího Rubeša z Tachova, ktorý už roky so svojím traktorom ťaží a zváža drevo pre Lesnú spoločnosť Přimda. Od januára totiž pracuje bez riadnej zmluvy. Stará mu skončila a novú na tento rok zatiaľ podpísanú nemá. "Nikto totiž stále nevie, aké podmienky nám páni z vlády či poslanci nastavia," povedal pár hodín pred hlasovaním v snemovni Rubeš. Podľa niektorých českých právnikov zákon totiž zakazoval akékoľvek najímanie živnostníkov firmami pod hrozbou pokuty až do dvoch miliónov českých korún.
Úľava, ktorú česká snemovňa prijala, sa však bude týkať iba niektorých povolaní: drevorubač, stolár či murár. Podmienkou bude, že budú pracovať s vlastnou motorovou pílou, na vlastnom sústruhu, alebo s vlastnou kelňou. A zadaná práca bude musieť byť hotová do určitého termínu. "Ak murár spraví zákazku u jednej firmy za dva mesiace a ďalšie tri mesiace bude stavať u inej firmy, bude to v poriadku. Firma sa však nebude môcť naďalej chovať k živnostníkom ako k svojim zamestnancom," tvrdí hovorkyňa českého rezortu práce Kateřina Beránková.
Nástroje na boj sú - ale zavádzajúce
Slovenská vláda zabrániť fenoménu - živnostník z donútenia - podobným spôsobom ako v Česku neplánuje. "Keď si mám vybrať medzi vysokou nezamestnanosťou a tým, že budú ľudia pracovať na živnosť, vyberiem si druhú možnosť," hovorí minister práce Ľudovít Kaník. Podľa neho je zákaz takéhoto systému prekonaný a nedá sa proti nemu bojovať administratívnymi opatreniami. Preto podľa Kaníka nemá český systém veľkú šancu na úspech. "Najlepší boj proti tomuto fenoménu je prílev investícií, a tým zvyšovanie zamestnanosti," tvrdí Kaník. Aj podľa Jána Kadúca zo Slovenskej živnostenskej komory je otázne, či by bolo možné bojovať s týmto negatívnym fenoménom českým spôsobom. "Česi tu narazia na problémy," mieni. Mnohé firmy totiž podľa neho už nedokážu existovať tak, aby zamestnávali klasickým spôsobom. Pritom ani mäkší variant, ktorý český parlament prijal, nie je ideálny. "Mnohí živnostníci, napríklad v lesníctve, majú svoje píly, ale traktory už nie," tvrdí. Podľa neho sú totiž takéto stroje (traktory, sústruhy...) príliš drahé na to, aby ich mohol vlastniť malý živnostník. Odbúrať zneužívanie živností by sa podľa neho dalo aj zmenou Zákonníka práce - a to konkrétnym vymenovaním profesií, ktoré sa nemôžu vykonávať na živnosť. Súčasné znenie tohto zákona, ktoré by malo istým spôsobom zabraňovať živnostiam z donútenia, je totiž zavádzajúce. Zamestnávateľ je podľa tohto zákona povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere. "Sú tu však dva vágne pojmy. Čo je prevažujúca činnosť, keď ich má podnikateľ viacero, a koľko je to najmä...," tvrdí Pastucha. Preto je zneužívanie živnostníkov z donútenia na Slovensku prakticky nepostihnuteľné.
Ťažké dokazovanie
Systémom "živnostník z donútenia" na Slovensku pracuje podľa Slovenskej živnostenskej komory približne každý desiaty živnostník. Kadúc pritom neverí, že by sa v najbližšom čase táto situácia mohla zmeniť. Podľa neho totiž takýto systém zneužívajú aj mnohé štátne firmy, napríklad Lesy SR. Karol Vinš, generálny riaditeľ Štátnych lesov, pred časom pre HN skonštatoval, že prechod ich zamestnancov na živnosť bol dobrovoľný. "Je to plynulý proces, ktorý prebieha posledných päť - šesť rokov. Na základe ponuky prenajať si techniku, koňa či traktor garantujeme bývalým zamestnancom prácu," potvrdil Vinš.
To, že ide o rozsiahlejší problém, skonštatoval aj riaditeľ odboru právnych služieb Národného inšpektorátu práce Emil Pastucha. "Dostávame veľa podnetov o tom, že firmy prepúšťajú ľudí, a potom ich prijímajú na živnosť," dodáva. Dôvodom sú napríklad vysoké odvody za zamestnanca či preplácanie prvých desať dní práceneschopnosti. Zatiaľ čo však firmy takýmto spôsobom získavajú pružnejšiu a lacnejšiu pracovnú silu a nezávislosť od mnohých právnych noriem ako Zákonník práce, nový živnostník sa dostáva do značnej nevýhody. Negatívom takéhoto spôsobu zamestnávania sú podľa hovorcu odborových zväzov Ľudovíta Čierneho aj nízke príjmy živnostníkov z donútenia. "Aby dosiahol aspoň úroveň priemernej mzdy (15 299 korún), musel by zarábať aspoň 25-tisíc korún," dodáva Ľudovít Čierny. Podľa Pastuchu sa však dá firmám využívanie živnostníkov na trvalú prácu len veľmi ťažko dokázať. "Už sme aj uložili nejaké pokuty, súd ich však následne zrušil...," dodáva.
Čo sa v Česku zmení
Teraz majú problém- Firmy, ktoré teraz napríklad na rúbanie stromov či stavbu najímajú živnostníkov, môžu dostať za porušenie zákona až dvojmiliónovú pokutu
Po novom budú môcť
- po zmene budú môcť bez hrozby postihu najímať firmy živnostníkov, ak im zadajú zákazku, na ktorej napríklad budú drevorubači pracovať s vlastnými nástrojmi
Naďalej nebudú môcť
- aj naďalej nebudú môcť napríklad hypermarkety najímať na živnostenský list predavačky. Im totiž hovoria, o koľkej presne majú byť v práci, kedy majú ísť na prestávku a okrem toho pracujú s firemnými pokladnicami
Prečo existuje fenomén živnostníkov z donútenia:
- platenie prvých desať dní práceneschopnosti za zamestnanca (zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca)- náklady súviasiace so sociálnymi povinnosťami voči zamestnancovi:
nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
starobné poistenie 16 % z vymeriavacieho základu,
invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu (do 31. decembra 2006),
garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu,
poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
do rezervného fondu 2,75 % z vymeriavacieho základu.
- Od januára sa zamestnávateľovi neznižuje sadzba poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti tak, keď zamestnávateľ zamestnával občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Čo tým firmy získajú:
- pružnú pracovnú silu - nie sú viazané zákonníkom práce- zníženie nákladov na odvody, sociálne výdavky - stravné, cestovné náhrady, platenie dovolenky...
- nemusia zabezpečovať osobné ochranné pracovné prostriedky
Nevýhody pre nových živnostníkov:
- strach z pružnejšie sa meniacich podmienok- povinnosť platenia odvodov do poisťovní
- vedenie jednoduchého, či podvojného účtovníctva
- dovolenka na úkor zárobku
- neexitencia nároku na stravné
Zdroj: české HN