Ak by terajšie znenie novely Zákonníka práce prešlo do praxe, môže sa stať, že mnoho ľudí so živnostenským listom sa bude musieť zamestnať. Ak však uzavrú pracovnú zmluvu a živnosti sa nevzdajú, musia počítať s tým, že budú platiť odvody do Sociálnej poisťovne "dvojmo". Odvody z podnikania aj zo zamestnania ich postihnú, aj ak už príjmy zo živnosti mať nebudú.
Ak aj živnostník podnikať neprestane, mal by sa snažiť zamestnať za čo najvyšší plat. Pri súbehu príjmov zo zamestnania a podnikania totiž platí, že poistné sa odvádza prednostne zo zamestnania. Keďže aj suma odvodov má svoj limit - čím vyššie poistné zaplatí živnostník zo zamestnania, tým menej doplatí na odvodoch z podnikania.
Riešením, ako získať "dvojmo" zaplatené poistné späť, by mohlo byť ročné zúčtovanie poistného, ako je to v prípade verejného zdravotného poistenia. To sa však ministerstvo práce zaviesť nechystá.
O výške sociálnych odvodov rozhoduje:
- základ dane, ktorý podnikateľ uviedol v priznaní k dani z príjmov fyzických osôb v danom roku, resp. vlani (v prípade živnostníka, ktorý sa zamestná v prvej polovici roka, je rozhodujúce minuloročné daňové priznanie, kým v prípade živnostníka, ktorý sa zamestná v druhej polovici roka, je určujúce priznanie podané v rovnakom kalendárnom roku)
- výška hrubého zamestnaneckého platu (čím je vyšší, tým menšie odvody môže platiť do Sociálnej poisťovne z podnikania)
- výška maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody sociálneho poistného