Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Za vlády Vladimíra Mečiara boli rôzne názory na hospodársku politiku, zjednotiť ich mal úrad pre stratégiu.
Vláda v polovici septembra 1995 zriadila ďalší centrálny úrad štátnej správy - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Mal pomôcť definovať ďalšie smerovanie Slovenska.
V rámci vládnucej koalície HZDS, Slovenská národná strana, Združenie robotníkov Slovenska, ako aj v samotnom HZDS boli na to odlišné, často protichodné názory. Vznik úradu predpokladala novela kompetenčného zákona z apríla 1995. V nej sa ustanovuje, že úrad je zodpovedný za programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a regionálny rozvoj. Ministerstvu školstva kompetenciu vo vedecko-technickom rozvoji úrad zobral.
Personálny zárodok úradu poskytla štátna organizácia Centrum strategických štúdií, ktorá sa včlenila do úradu. Posilnilo ho aj niekoľko ľudí z ministerstva školstva. Dostal budovu po Výskumnom ústave inžinierskych stavieb. Riaditeľom úradu sa stal politológ Rastislav Tóth, zároveň politický poradca premiéra Vladimíra Mečiara. Mal právo zúčastňovať sa na rokovaniach vlády.
Niektoré ciele v ekonomike a v smerovaní spoločnosti, ktoré mal úrad za úlohu obhájiť a zmanažovať, sú aktuálne aj dnes. Nápadne pripomínajú terajšiu iniciatívu Ivana Mikloša s označením Minerva - Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska.
Výstupy úradu - vízie - mali dať odpoveď technokratom starej školy, ktorí sedeli najmä ministerstve hospodárstva, takisto aj manažmentom vtedy ešte štátnych podnikov, na ich návrhy pokračovať v rozvoji klasických výrobných odvetví. Mala na to, pochopiteľne, plynúť štátna podpora, pritom vstup zahraničného kapitálu sa mal obmedziť na úvery.
"Ani vtedy, za Mečiara, nebola jednota, ako robiť hospodársku politiku. Úrad mal robiť osvetu aj návrhy politikom, ako ďalej. Nedarilo sa nám to," priznal HN jeho vtedajší pracovník, docent Ladislav Klinko. Úrad mal tiež dávať vláde návrhy, kam smerovať peniaze na vedu, vrátane SAV. "Fakt, že sme mali vedu v riadení, sa nepáčil tak šéfom v akadémii, ako aj ministerke školstva Eve Slavkovskej," spomína si Klinko.
Úrad mal mať 200 ľudí
Záber úradu bol koncipovaný veľkoryso. Mal deväť sekcií, okrem iného aj sekciu politickej analýzy, sekciu štrukturálnych zmien a modelov ekonomiky a sekciu stratégie rozvoja a makroekonomického prostredia. Každá z nich mala mať 10 až 20 ľudí. Úrad dával priestor ekonómom rôznych škôl vrátane odporcov integrácie a globalizácie. Svedčí o tom aj úloha zakotvená vo vládnom materiáli: robiť prognózy medzinárodného bankového prostredia a jeho vplyvu na ekonomiku SR.
Mal za úlohu vyhľadávať strategicky významné segmenty v medzinárodnom trhovom priestore, hľadať cesty transferu výsledkov domácej a svetovej vedy tak, aby sa zvyšovalo zhodnocovanie národnej práce. Dnes je jasné, že sa to dá dvojako: vstupom kvalitných zahraničných investícií a dostatočnou, ale kontrolovanou podporou vzdelania a vedy. Nič z toho za Mečiarovej vlády nemalo zelenú. Diskusia o tom však pokračuje dodnes. Úlohou úradu bolo vypracúvať vízie aj v regionálnom meradle.
Úrad mal vedeckú radu s 21 externými členmi, kde boli zástupcovia univerzít SAV a šiestich ministerstiev. V roku 1996 mal mať 193 ľudí a ročný rozpočet 60 miliónov korún. V rámci reštrikcie výdavkov na úrady sa za Mečiarovej vlády jeho štruktúra skresala a bola zrušená funkcia jedného z dvoch podpredsedov.
Ivan Mikloš úrad zrušil
Čoskoro po nástupe prvej Dzurindovej vlády jej podpredseda Ivan Mikloš vyhlásil, že úrad treba reštrukturalizovať a odvolal jeho predsedu Rastislava Tótha. Vzniesol aj požiadavku na jeho transformáciu tak, aby plnil predpoklady vlády. Uvažovalo sa aj o tom, že by vykonával koncepčné úlohy pre niektoré ministerstvá, ale tieto rezorty by museli svoje koncepčné útvary zrušiť. Nepodarilo sa to a v lete 1999 vláda rozhodla zmenou kompetenčného zákona, že úrad sa ruší od 1. novembra 1999. Kompetencie vo vede prešli späť pod ministerstvo školstva a niektoré pod ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. V zdôvodnení sa konštatovalo, že samotná prevádzka úradu bola nákladná, a pritom úrad nemal peniaze na rozvojové projekty.
Čo bolo vo vízii úradu z augusta 1998
nasledovné dve veci na plôšku
Málopočetná stredná trieda
"Stredná trieda stratila rozhodujúci význam, určujúci vplyv na ekonomiku získali veľké korporácie," píše sa vo vízii a pripomína sa, že v stabilných trhových ekonomikách vytvára rozhodujúcu časť úspor, udržiava rovnováhu spoločnosti a organizuje prácu aj pre nižšie spoločenské vrstvy. Zároveň sa kritizuje, že podľa vtedajšej politiky sa hnacím motorom majú stať vodcovia - príslušníci spoločenskej elity, zároveň sa vo vízii pochybuje, či majú morálne kvality, ktoré uznáva obyvateľstvo. "Takýto variant si osvojilo HZDS," konštatuje sa v nej.
Mal vzniknúť oligopol
Pri smerovaní priemyslu sa žiada potreba spoločnej finalizácie produkcie slovenského hutníctva a strojárstva. "Jej predpokladom je integrácia týchto odvetví: VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, DMD Holding, aby vytvorili integračný oligopol," píše sa vo vízii. (Prvé dva boli sprivatizované HZDS politicky spriaznenými skupinami, chýbal im však potrebný kapitál na rozvoj, pozn. red.) "Ak to bude pre Slovensko výhodné alebo potrebné, tak sa oligopol vytvorí aj v spojení so zahraničným strategickým investorom (Nomura)" - pre vstup cudzieho kapitálu nachádza vízia aj takéto riešenie.