V minulých dňoch navštívil Slovensko výkonný riaditeľ Spoločenstva európskych železničných podnikov a manažérov infraštruktúry (CER) Johannes Ludewig. Stretol sa nielen so zástupcami troch železničných podnikov (Železničná spoločnosť Slovensko, Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia), ale zavítal aj na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.
* Železničné podniky na Slovensku podpisujú zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vždy iba na rok. Nebývalo to tak aj v západných krajinách, a len postupne sa predlžovalo obdobie platnosti?
-- V princípe môžem povedať že áno, časový horizont, resp. dĺžka zmlúv, sa postupne rozširovali. Ale nikdy sme nemali takú situáciu, aby sa zmluvy uzatvárali na rok alebo dokonca ešte na kratšie obdobie. Vždy to bolo minimum od troch do piatich rokov. Napríklad aj dnes vo Veľkej Británii je to pre niektoré regionálne služby až 15 rokov. Môžem uviesť i príklad z mojej krajiny, z Nemecka, keď sa začali uzatvárať zmluvy v roku 1994 a minimálna dĺžka bola štyri roky. Pretože inak je veľmi ťažké zorganizovať celý chod železničnej prevádzky, vyškoliť ľudí, personál a podobne.
* Európske trendy hovoria o viacročných objednávkach štátov pre jednotlivých dopravcov. Bola by viacročná zmluva výhodná aj pre Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s.? To je otázka pre riaditeľa Úseku ekonomiky ZSSK Ing. Pavla GÁBORA.
-- Viacročná zmluva je pre Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK), a. s., výhodná z toho hľadiska, že je možné si kvalifikovanejšie rozplánovať napríklad zamestnanosť a vôbec zamestnávanie ľudí, takisto prípravu pracovníkov na dlhšie obdobie a tiež z hľadiska investícií. Sú investície, ktoré sú krátkodobé -- napríklad pri jednorazových akciách, a sú aj investície, ktoré sa "ťahajú" dlhší čas, často niekoľko rokov. Teda aj keby mala ZSSK zo štátom uzavretú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme na niekoľko rokov, oveľa ľahšie by sa dalo naprojektovať aj financovanie takýchto investícií. Pokiaľ by to tak bolo, ZSSK by mala garantované, že napríklad tri alebo päť rokov bude mať príjem od štátu na základe zmluvy, a tým pádom aj pri komunikácií s externými spoločnosťami -- napríklad z bankami -- zdokumentovať niekoľkoročný kontrakt, a teda tieto inštitúcie sa môžu spoľahnúť na to, že ZSSK bude splácať svoje záväzky.
V súčasnosti je zmluva o výkonoch vo verejnom záujme podpisovaná vždy na jeden rok. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ju vždy viaže na obdobie platnosti jedného štátneho rozpočtu.
Úsek obchodu ZSSK však už teraz má pripravený návrh viacročnej zmluvy. No na zmluvu treba vždy najmenej dvoch partnerov. V prvom rade ministerstvo dopravy, a tiež ministerstvo financií, ktoré rozhoduje o balíku financií pre štátny rozpočet.
No už v súčasnosti by bolo možné vytvoriť viacročnú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, pretože existuje programové rozpočtovanie. Ministerstvo financií pracuje s trojročným programovým obdobím a roluje pred sebou trojročný rozpočet, a samozrejme, v ňou určité sumy. Na tomto základe je teda možné vytvoriť minimálne trojročnú zmluvu, v ktorej by sa určitými klauzulami spresňoval rozpočet pre každý rok -- výška úhrady pre ZSSK zo strany štátneho rozpočtu -- vždy v decembri, na základe toho, aký štátny rozpočet vláda schváli. Ak si to rozmeníme na drobné, v takejto zmluve by bolo deklarované to, že nasledujúce tri roky môže ZSSK očakávať napríklad 5 mld. korún ročne, a na konci každého kalendárneho roka by sa táto suma spresňovala, napríklad dodatkom, podľa toho, akú parlament prijme definitívnu podobu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Viacročné obdobie platnosti takejto zmluvy je pozitívne aj z hľadiska ZSSK. Tento rok máme kontrakt na 4,5 mld. a tiež ďalších 800 miliónov, ktoré sú zatiaľ nevyfinancované. No nevieme, čo bude exaktne platiť na budúci rok. Bolo by pozitívne, keby sme mali už aj výhľad do ďalších rokov, pretože automaticky by sme vedeli plánovať prostriedky, zdroje, zamestnanosť a aj investície. Pozitívne by sa to prejavilo aj zo strany cestujúcich. Pokiaľ by bol v zmluve definované, koľko vlakových kilometrov si štát od ZSSK približne objedná, pre nás by už aj táto informácia bola určitým "vodidlom" pri tvorbe grafikonu. Grafikon sa vždy tvorí v značnom predstihu v porovnaní s termínom schvaľovania štátneho rozpočtu. Konkrétne, medzinárodný cestovný poriadok na ďalší rok je už skompletizovaný v marci bežného roka, vnútroštátny cestovný poriadok je už viac-menej hotový v letných mesiacoch, no štátny rozpočet, a teda aj objednávka výkonov vo verejnom záujme na ďalší rok, sa schvaľuje vždy až v decembri bežného roka. Ak by bolo dané, koľko vlakových kilometrov si štát objedná na obdobie troch rokov, určite by sa dal vytvoriť aj cestovný poriadok, ktorý by bol oveľa stabilnejší, čo by iste ocenili aj cestujúci. Jednoducho povedané, dlhodobé plánovanie má svoje výhody.