Rozpočet verejných financií počíta v budúcom roku s deficitom 2,9 percenta hrubého domáceho produktu, čím by Slovensko splnilo druhé najrizikovejšie maastrichtské kritérium. Podľa guvernéra NBS Ivana Šramka je však podstatné, aby vláda v strednodobom horizonte smerovala k vyrovnanému rozpočtu, keďže správa takmer 600-miliardového verejného dlhu ju stojí ročne viac ako 33 miliárd korún. "Vysoký rast HDP nebude trvať donekonečna. Je preto dôležité, aby verejné financie boli flexibilné a štát v čase, keď to bude potrebné, mohol podporiť ekonomický rast alebo mohol používať prostriedky na prospešné veci pre občanov," pripomenul Šramko.
Zodpovednú fiškálnu politiku na HNClube obhajoval aj guvernér Fínskej národnej banky Erkki Liikanen. Fínska vláda urobila podľa neho chybu pred finančnou krízou v 90. rokoch minulého storočia. "Na konci roka 1989 bol náš fiškálny dlh 10 percent HDP. Ľudia boli nešťastní, že vláda míňa všetky peniaze, ktoré získa. Keď sme však prišli do krízy o päť rokov neskôr, tak bol deficit už 60 percent z HDP," povedal Liikanen. Ľahostajnosť k deficitom sa podľa fínskeho guvernéra nevypláca, pretože ekonomický cyklus sa môže zmeniť. Rovnako podľa neho nie je na škodu plniť kritériá Paktu stability a rastu. "Často sa vo Fínsku polemizuje, že prečo, keď iné krajiny neplnia kritériá, my ich spĺňame," dodal. Dodržiavanie kritérií je však podľa neho v prospech samotnej krajiny. Ak by sa Slovensku nepodarilo splniť všetky kritériá pre zavedenie eura, môže to podľa Šramka na Slovensku spôsobiť sklamanie, je preto potrebné pokračovať v zodpovednej politike. V otázke verejnej mienky však kritizoval postoj vlády. "Nemal by sa prezentovať názor, že šetríme a nemáme peniaze na zdravotníctvo či školstvo kvôli euru. Vytvára to totiž negatívne nálady tých občanov a inštitúcií, ktorí si myslia, že kvôli euru nedostávajú peniaze," povedal.
Ak Slovensko splní všetky maastrichtské kritériá, v polovici roka 2008 by sa malo dohodnúť s Európskou komisiou na úrovni kurzu, pri ktorom sa budú koruny meniť za eurá. Ako poznamenal Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, finančné trhy zaujíma, či to bude trhová hodnota alebo centrálna parita koruny v systéme výmenných kurzov ERM II. "Doteraz všetky krajiny, s výnimkou Írska a Grécka, fixovali svoju menu za paritu, ktorá bola určená v rámci ERM. V prípade Slovenska však trhy očakávajú, že koruna bude oproti parite v ERM II približne o desať percent silnejšia," vysvetlil Štefanides. Podľa Šramka bude rozhodujúce najmä to, aby bol vývoj kurzu koruny stabilný a neboli v ňom extrémne výkyvy. Potom by malo byť Slovensko schopné vynegociovať, aby sa koruna fixovala oproti euru na trhovej hodnote. Aj keď pred Slovenskom prijme euro ešte minimálne Slovinsko, budeme zrejme prvá krajina, ktorá bude vstupovať do eurozóny s plávajúcim kurzom. "Dobré skúsenosti boli s kurzom pred negociáciou vstupu Slovenska do ERM II, keď bola slovenská koruna stabilná a neboli žiadne výkyvy. Vtedy sa akceptoval trhový kurz," povedal Šramko.
| MILAN ŠIKULA, riaditeľ ekonomického ústavu SAV (vľavo), poznamenal, že Fínsko je najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Upozorňuje preto aj na potrebu výdavkov na vedu a výskum. Podľa Zoltána Demjána, predsedu Dozornej rady Holcimu Slovensko (vpravo), by sa mala vláda pokúsiť o dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu čím najskôr a využiť na to aj v súčasnosti veľmi dobre rozbehnutú ekonomiku. |