StoryEditor

Podpora separovaného zberu kríva

25.04.2007, 00:00
Kým sa nezabezpečí lepšia obchodovateľnosť s jednotlivými druhmi separovaného odpadu, teda nezvýšia sa najmä cena za zber a jeho spracovanie, nezvýši sa ani miera ďalšieho zhodnotenia surovín.

Ako uviedol včera na HNClube - klube Hospodárskych novým štátny tajomník rezortu životného prostredia Jaroslav Jaduš, existujú komodity, napríklad pneumatiky, ktoré sa dajú dobre separovať alebo oddeliť od ostatného odpadu. Horšie je to však s ich následným využitím. Pritom ide o materiál, ktorý je vhodným komponentom napríklad do asfaltov - teda na stavbu komunikácií.
Zber stagnuje
Dobre sa dajú separovať aj plastové (PET) fľaše. Spracovateľských kapacít na ne je dostatok, avšak stagnuje ich zber. Ministerstvu životného prostredia sa v minulosti nepodarilo dohodnúť s obchodníkmi a rezortom hospodárstva na ich spätnom vykupovaní v obchodoch. Príslušná vyhláška síce už bola pripravená, ale vláda ju neodsúhlasila. "PET fľaše budeme riešiť novou legislatívou, ktorou sa stanovia limity zberu a recyklácie," informoval Jaduš. Po stanovení limitov sa na ich splnení už budú musieť dohodnúť obchodníci a predstavitelia kolektívnych systémov zabezpečujúcich spätný odber použitých komodít.
Bodovali reťazce
"Prepásli sme šancu. Podľahli sme vtedy vplyvu obchodných reťazcov," dodáva predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček. Podľa neho podpora separovaného zberu nemá na Slovensku potrebnú dynamiku, hoci fond za uplynutých päť rokov rozdelil na projekty zberu separovania a recyklácie asi 2,2 miliardy korún a posúdil vyše 4-tisíc žiadostí od obcí a podnikateľov. Ani na jeden projekt však neprispel viac ako 30 percentami z celkových prostriedkov potrebných na ich realizáciu. Dlhopolček upozornil, že recyklačný fond je len stimulačný nástroj, ktorý má podporiť podnikateľov. Približne 70 percent zdrojov na projekty spracovania surovín preto musia získať z iných zdrojov.
Od roku 2010 by už na Slovensku mali separovať odpad všetky mestá a obce, čo je požiadavka Európskej únie. Podľa Jaduša sa však teraz diskutuje o tom, či by to nemohlo byť už skôr. S tým by však muselo súhlasiť Združenie miest a obcí Slovenska.
Keď budú firmy zodpovednejšie odvádzať do recyklačného fondu príspevky, potom sa aj na projekty spracovania odpadu bude môcť dať viac financií. Jaduš preto navrhuje dôslednejšie identifikovať firmy, ktoré sa plateniu do fondu vyhýbajú.

HOSŤAMI HNCLUBU boli predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček (vpravo) a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Jaroslav Jaduš. Snímka Samuel Vanko
NA ÚVODE VČERAJŠIEHO HNClubu sa zúčastnil aj primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor, víta ho šéfredaktor HN Tomáš Kurtanský, v strede Juraj Dlhopolček. Snímka Samuel Vanko
PAVOL VÍZNER, riaditeľ agentúry Kontinuita poisťovňa, a. s., Banská Bystrica, pri čítaní Ročenky HNClubu. Snímka Samuel Vanko

Výsledky regulačného fondu za 5 rokov
- podporil projekty za 2,2 miliardy korún
- posúdil viac ako 4000 projektov
- vytvoril tým 782 pracovných miest
- prispel k vyzbieraniu a separovaniu 390-tisíc ton odpadov
- vlani prispel na spracovanie 18-tisíc autovrakov
- predpoklad na tento rok je 25-tisíc autovrakov
- klesajú príjmy fondu vlani mali 535 miliónov korún, čo je o 80 miliónov menej než v roku 2005
- za tonu triedeného odpadu vypláca obciam 1300 až 1800 korún

01 - Modified: 2003-05-14 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Podobný názor na krajanský zákon
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
18. máj 2025 18:24