Do privatizácie sa dostávajú podiely v šiestich teplárenských spoločnostiach. Výnosy z ich predaja strategickým investorom majú znížiť štátny dlh. Akcie teplární chcú aj mestá, a to zadarmo. Je užitočné poznať postavenie teplární na trhu s teplom a pozrieť sa, ako sa ich technické danosti využívajú. Teplárenské teplo je lacnejšie, ich ekonomiku zlepšuje zlepšuje predaj elektriny. Iné zdroje výhrevne či kotolne túto výhodu nemajú. Teplárne -- keďže sú vo veľkých priemyslových areáloch -- majú aj ďalšiu výhodu. Dajú sa ľahko prispôsobiť na spaľovanie viacerých primárnych zdrojov energií vrátane obnoviteľných -- najmä drevnej štiepky. Ceny primárnych zdrojov energií rastú nikto nevie až na akú úroveň. Takáto diverzifikácia palív sa stane zaujímavá.
Cena tepla je regulovaná, nielen pre teplo z teplární, ale aj z ostatných zdrojov, nazvime ich konkurenčnými. Lenže z tejto súťaže vychádzajú teplárne úspešne, len ak dodávajú teplo až do bytu. Takejto výhode sa však teší len zanedbateľný podiel obyvateľov spomedzi tých, čo majú teplo z teplární. Väčšina je pripojená cez spoločnosti, ktoré v minulosti založili mestá či mestské časti. Od nich vychádza teplo drahšie až o pätinu pri porovnateľných podmienkach. Mestá sa k tomu nechcú vyjadrovať, zodpovedný je vraj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Práve v odštartovanej privatizácii teplární sa táto nespravodlivosť dá napraviť. Myšlienku podporila Únia miest Slovenska. Sľubuje, že ak magistráty získajú v teplárňach rozhodujúce slovo, dodávateľský reťazec zjednotia a tým zlacnia teplo. Skúsme jej uveriť. Prichádza aj s ďalším argumentom. Vraj koncepciu rozvoja mesta v tepelnej energetike (povinný dokument podľa zákona o teple) budú môcť zastupiteľstvá uskutočňovať, iba ak mestá budú teplárne ovládať. Tento argument už kríva, lebo magistráty mohli mať koncepcie napísané a riadiť sa nimi. Mohli už zamedziť situáciám, keď si obchodný dom naprojektuje a na úradoch -- vrátane magistrátu -- presadí plynovú kotolňu tam, kde je teplovodný rozvod. Takáto situácia sa nedávno prihodila pri obnove budovy Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde naprojektovali plynovú kotolňu. Stavebnému úradu, vedeniu univerzity, ani mestu Bratislava zrejme nevadí, že horúcovod je od budovy vzdialený iba 50 metrov.
Koncepcie o teple stačí mať až pred koncom budúceho roka, takto sa to zákonodarcom podarilo ustanoviť. Bude zaujímavé sledovať ako sa k nej obce postavia keď sa termín priblíži. Teplárne už budú mať vlastníka. Koncepcie sa v tichosti prijmú, ale ako je to u nás zvykom, v takej podobe, aby na nič nezaväzovali. Aj v prípadoch, že sa magistrátom podarí získať v teplárňach významný vplyv.
Občania by mali trvať na tom, aby sa o tepelnom hospodárení miest diskutovalo aspoň tak ako o doprave. Na budúcu jeseň, keď budú koncepcie pripravené, sú komunálne voľby. Koľkí mestskí poslanci si dajú do svojich plánov problémy s teplom? Alebo budú počítať s tým že ropa bude opäť za 25 dolárov?