Predmet sporov
Vedú sa dva typy sporov - pri prihlasovaní ochrannej známky a v čase, keď už platí. Ako uviedol podpredseda úradu Ján Bachratý, najfrekventovanejším dôvodom je možná zameniteľnosť ochrannej známky, nasleduje kolízia s obchodným menom. Zhruba polovica kolízií je nechcená, druhá, naopak, špekulatívna. Úrad eviduje aj výmazy z dôvodu, ak majiteľ známku nepoužíva.
"Pri konaní o zápis posudzujeme iba zhodnosť známky, aj to iba pre známky zapísané na Slovensku," vysvetľuje Bachratý. Možnú zameniteľnosť, ktorej posúdenie môže byť často subjektívne, úrad nerieši. "Pri skúmaní zameniteľnosti sa využíva viac kritérií, sémantické, fonetické a ak ide o obrazovú známku, aj vizuálne," vysvetľuje Peter Bianchi z advokátskej kancelárie Bianchi Malach Tomanová.
Známy je prípad dvoch konkurujúcich firiem, Slovak Telecomu a Energotelu. Začiatkom minulého roka Energotel namietal, že nové logo Slovak Telecomu je v obrazových prvkoch a farbách zameniteľné s tým jeho. Úrad však zameniteľnosť v žiadnom z týchto znakov nepotvrdil. Energotel zároveň v tejto veci napadol Slovak Telecom za nekalú súťaž. Aj v tomto konaní na krajskom súde neuspel. Pre HN to uviedol hovorca Slovak Telecomu Radoslav Bielka.
Spory sa vlečú
Spor sa vždy nemusí odvíjať od práv k registrovanej ochrannej známky. Mnohé firmy sa v minulosti dohodli o využívaní určitých dizajnových prvkov na určitom teritóriu, ale aj tak sa dostali do sporu. O tom je aj spor o trvanlivé pečivo označené ako Horalka medzi I.D.C. holdingom a českým výrobcom Opavia - LU. "Ťažisko sporu je v nekalej súťaži," hovorí člen predstavenstva holdingu Jozef Trnovec a dodal, že spoločnosť sa bráni aj súdnou cestou. Žiada o predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal distribúciu pečiva. "Na Slovensku všetko trvá strašne dlho a niektoré firmy to zneužívajú," konštatuje. Ani v novelizovanom Občianskom súdnom poriadku sa nepodarilo skrátiť maximálnu 30-dňovú lehotu, počas ktorej má súd vydať predbežné opatrenie. Tento nedostatok potvrdil aj Bianchi a pripomenul, že v Česku platí lehota sedem dní a v Nemecku 48 hodín.
Povedomie o duševnom vlastníctve na Slovensku je vo všeobecnosti v porovnaní s Českom nižšie. Súvisí to aj s tým, že tieto prípady mali na starosti generálne riaditeľstvá, ktoré sídlili väčšinou v Prahe. Už ku koncu socializmu sa mnohé fabriky odčlenili a založili samostatný štátny podnik, ale priemyselné práva sa nepreviedli. Pokračovalo to aj pri odštátnení podnikov, lebo ani zo zákona o veľkej privatizácii nevyplývalo, že nadobúdateľ získal zo štátneho podniku aj priemyselné práva. Na ich získanie bolo treba uzavrieť osobitnú zmluvu.
| Spory o ochranné známky | |||||
| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | |
| Návrhy na výmaz | 76 | 105 | 82 | 91 | 96 |
| Rozhodnutia o výmaze | 95 | 96 | 66 | 83 | 90 |
| Zdroj: ÚPV SR | |||||