Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.04.2007, 00:00

Quo vadis, recyklácia plastov na Slovensku

Podľa kvalifikovaných odhadov v súčasnosti na Slovensku za rok vzniká približne päťdesiattisíc ton odpadov z použitých obalov. Plastových odpadov, zahŕňajúcich aj priemyselné technologické odpady a vyradené plastové výrobky, ktoré už skončili svoju životnosť, je však viac ako dvojnásobok tohto čísla. A to v najbližších rokoch možno očakávať ich ďalší výrazný nárast spojený s rastom životnej úrovne a spotreby obyvateľstva, ale aj s prílevom investorov najmä v oblasti automobilového a elektrotechnického priemyslu. Aké šance máme vyrovnať sa s týmto problémom -- je témou nasledujúceho rozhovoru s poverenou vedúcou sektora plastov Recyklačného fondu Ing. Danielou Špánikovou, CSc.

Čo sa s uvedenými množstvami odpadu dialo napríklad v minulom roku?
-- Aj keď presné čísla nie sú známe, existujú odhady, podľa ktorých v minulom roku približne jedna štvrtina až jedna tretina plastových odpadov zo všetkých sfér bola vyzbieraná a opätovne využitá vo výrobnom procese, teda zrecyklovaná, zvyšok skončil na skládkach alebo bol spálený.

Je to veľa alebo málo?
-- To je relatívne, závisí to od uhla pohľadu, ale možno konštatovať, že v ostatných rokoch sa na Slovensku pre rozvoj recyklácie plastov urobilo veľa pozitívnych krokov a množstvo recyklovaných plastov výrazne vzrástlo. Napríklad s finančnou podporou Recyklačného fondu sa od roku 2003 vybudovali dva úplne nové recyklačné závody na PET odpady v Senici a v Kolárove, jeden veľký recyklačný závod na fóliové odpady v Bratislave a jeden závod na zmesové plasty v Košiciach. V ďalších prípadoch Recyklačný fond prispel na modernizácie a rozšírenie kapacít existujúcich recyklačných zariadení. Celkovo doteraz fond podporil 16 projektov recyklácie plastov sumou viac ako 300 mil. Sk. Ďalšie nemalé prostriedky na budovanie recyklačných zariadení na Slovensko v súčasnosti smerujú aj cez štrukturálne fondy EÚ.

Keď to zrátame, aké teda máme kapacity na spracovanie plastov a ako je to s recykláciou jednotlivých druhov plastových odpadov?
-- V súčasnosti odhadujeme, že Slovensko má vybudované recyklačné kapacity na úrovni okolo 70 tis. ton za rok, z toho podiel kapacít vybudovaných s finančnou pomocou Recyklačného fondu je asi 40 %. Údaj o celkovej kapacite však ešte nehovorí o technickej úrovni recyklačných zariadení a ich dostatočnosti pre jednotlivé druhy plastových odpadov. Značná časť existujúcich zariadení je zastaraná alebo značne opotrebená a bude musieť prejsť rozsiahlymi modernizáciami, aby boli schopné v konkurenčnom prostredí odpad aj naďalej ekonomicky únosne a na dostatočnej technickej úrovni recyklovať s výstupom na predajné produkty, a to bez ohľadu, či modernizácie prebehnú s finančnou podporou Recyklačného fondu alebo bez nej. Čo sa týka kapacít, možno skonštatovať, že vzhľadom na výskyt odpadov a súčasnú úroveň separovaného zberu sú dostatočné pre PET odpady, odpady fóliového charakteru a odpady z penového polystyrénu, kde v najbližšom období Recyklačný fond nepočíta s podporou na ich rozširovanie. Nedostatočné kapacity sú pri problémovejších odpadoch, ktorými sú zmesové plasty a tzv. tvrdé plastové odpady, ako sú napríklad fľaše z drogériového tovaru, kde je ešte istá finančná podpora reálna.

Ktorých plastových odpadov máme najviac a ako sa s nimi vyrovnávame?
-- Aj keď sa to možno nezdá, najväčší podiel v odpadoch z použitých výrobkov a obalov tvorí fóliový odpad, ktorý pozostáva hlavne z polyetylénov všetkých druhov a čiastočne z polypropylénu. Tento odpad vzniká prevažne v obchodnej a podnikateľskej sfére z vybaľovania tovarov a výrobkov a v priemysle pri samotnej výrobe fólií. Tohto odpadu sa u nás zo všetkých plastových odpadov aj najviac zbiera a recykluje. V minulom roku sme zrecyklovali takmer 20 tis. ton, z čoho približne polovicu tvoril odpad z použitých obalových fólií. Na tento druh odpadu máme aj najviac recyklačných zariadení, ktorých kapacita prevyšuje slovenské možnosti, preto v minulom roku z celkového recyklovaného množstva približne 18 % tvorili dovezené fóliové odpady. V súčasnosti pracuje u nás asi 20 recyklačných závodov na fóliové odpady. Viaceré z nich majú moderné a výkonné technologické vybavenie a recykláciu majú veľmi dobre zvládnutú, o čom svedčí fakt, že sú schopné z odpadových fólií vyrábať nie iba hrubostenné výrobky, ale opäť fólie a fóliové výrobky, čo sú už dosť náročné aplikácie.

A ako to vyzerá s odpadmi z PET fliaš?
-- V recyklácii odpadov z PET fliaš dosiahlo Slovensko za predchádzajúce štyri roky asi najväčší pokrok. Z prakticky nulového stavu, keď sme nemali žiadne recyklačné zariadenia a všetky PET odpady sa vyvážali, hlavne do krajín juhovýchodnej Ázie, dnes máme dve moderné zariadenia s kapacitou 14 tis. ton za rok a dokážeme sa vyrovnať so všetkými PET odpadmi, ktoré sme schopní na Slovensku vyzbierať a na pokrytie kapacít sa časť odpadu aj dováža. Zatiaľ sa recyklácia uskutočňuje do štádia poloproduktu -- praných vločiek a regranulátu, ktoré sa vyvážajú, pretože Slovensko nemá výrobu textilných polyesterových vlákien, plány sú však doviesť recykláciu časti PET odpadov až do výroby finálnych produktov, predovšetkým nových fliaš. Či sa podarí tieto zámery naplniť, ukáže čas. Dnes sa na Slovensku využíva na výrobu výrobkov iba zlomok recyklovaných PET vločiek. Neďaleko Žiliny sa z nich vyrábajú hrubé vlákna, tzv. monofily, ktoré sa používajú na kefárske a metlárske výrobky. V roku 2006 sa u nás zrecyklovalo takmer 9-tisíc ton PET odpadov, z toho 2,85 tisíca ton z dovozu, odhadujeme však, že asi 2-tisíc ton na Slovensku vyzbieraných PET odpadov sa vyviezlo do zahraničia. Spotreba PET fliaš bola na Slovensku podľa štúdie Zväzu obchodu v roku 2003 okolo 300 mil. kusov, teda asi 12-tisíc ton, v súčasnosti sa toto číslo môže v dôsledku výrazného rastu spotreby a prakticky úplného nahradenia vratných sklených fliaš na minerálky viac blížiť k 400 mil. kusov.

Čo je rozhodujúce pre ďalší vývoj recyklácie plastov na Slovensku v najbližšom období?
-- Nevyhnutnou podmienkou na lepšie využitie existujúcich kapacít a zvyšovanie recyklácie plastov je rozvoj separovaného zberu plastov, čo sa týka kvantity aj kvality vytriedených plastov a ich vhodnosti na následnú recykláciu. Doteraz Recyklačný fond schválil finančnú podporu na 107 projektov separovaného zberu plastov vo výške viac ako 121 mil. Sk a cez tieto projekty sú do nejakej formy zberu plastov zapojených v súčasnosti približne dve tretiny miest a obcí. Podpora separácie plastov zostáva prioritou aj na nasledujúce roky. Ambíciou sektora plastov je dosiahnuť do roku 2010 na komunálnej úrovni 80-percentné zapojenie obyvateľstva Slovenska do separácie plastov s účinnosťou 3 kg na obyvateľa ročne. V oblastiach s doteraz nezavedeným alebo málo rozvinutým separovaným zberom ide najmä o naštartovanie separácie, v teritóriách s už zavedeným a fungujúcim zberom plastov ide zasa o zvyšovanie účinnosti a komplexnosti separácie s dôrazom na rozšírenie zberu plastových odpadov od vybraných lukratívnych druhov na celú škálu ekonomicky únosne zhodnocovateľných plastových odpadov, čo sa táka materiálového, ale aj výrobkového zloženia. Nezanedbateľnou úlohou v tomto smere je aj podpora aktivít s cieľom propagácie a zvyšovania ekologického povedomia a výchovy obyvateľstva, hlavne mladej generácie, pre pozitívny postoj k separovanému zberu.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.