Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.10.2005, 00:00

Výskum: A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo

Siemens je zo zahraničných elektrotechnických korporácií na Slovensku najdlhšie, vo vašich softvérových laboratóriách pracujú stovky slovenských programátorov. Viete teda najlepšie povedať, ako spĺňajú kvalitatívne nároky slovenskí pracovníci, ako sú pripravení zo školy a ktorých oblastiach ich nie je dosť?
- So softvérovými inžiniermi nemáme problémy, všetky školy ich pripravujú na vysokej úrovni. Našťastie sú softvéroví špecialisti u nás takým pozitívnym dedičstvom bývalého režimu a niekoľkých špecializovaných výskumných ústavov, ktoré sa vtedy snažili udržiavať tempo so svetovými trendmi a uchovali si tieto dobré tendencie aj v nových podmienkach. Aj keď sa ľahšie hľadajú vývojári ovládajúci všeobecne známe jazyky, pretože študentov dobre pripravujú už na univerzitách, aj tu však experti s viacročnými skúsenosťami sú vzácnejší. Zložitejšie je však nájsť odborníkov so skúsenosťami, ktoré v našich podmienkach nie sú natoľko rozšírené, napríklad pre prostredie Lotus Notes. Nepociťujeme zásadný problém ani pri získavaní pracovníkov pre vývoj komponentov či už pevných alebo mobilných komunikačných sietí.
Ťažšie sa však hľadajú vysokošpecializovaní experti napríklad pre oblasť operačného supportu telekomunikačných operátorov či dizajn služieb inteligentných sietí. Všeobecne sa ťažšie hľadajú pracovníci so skúsenosťami v projektovom manažmente, a to nie len pre zákaznícke projekty, ale pre technické riadenie. Takýchto ľudí si často vychovávame sami. Nedostatok odborne pripravených špecialistov cíti aj priemyselná automatizácia.
Myslíte na elektrotechnikov potrebných pre projekty automatizácie výroby v strojárskom, papierenskom a gumárskom priemysle?
- Áno, situácia tu nie je priaznivá. Školy nedokážu vždy flexibilne reagovať na zmeny v hospodárskej orientácii krajiny. Príčina môže byť aj v ich slabej motivácii. Tu zostáva priestor pre výraznejšie aktivity veľkých výrobných firiem závislých od absolventov v týchto oboroch.
Skúsme byť konkrétnejší. Siemens rozširuje v Žiline počet zamestnancov o 180, pričom 100 z nich má byť vysokokvalifikovaných softvérových špecialistov. Nachádzate ich dostatok?
- V Žiline sme zatiaľ nenarazili na zásadné problémy, darí sa nám napĺňať naše plány. Je tam veľmi dobrá univerzita, s ktorou prakticky od prvého dňa nášho pôsobenia v Žiline úzko spolupracujeme, či už pri témach diplomových prác, poskytovaní odbornej študentskej praxe na našich pracoviskách nielen na Slovensku, študentom umožňujeme sa zamestnať na čiastkové pracovné úväzky popri štúdiu, naši pracovníci prednášajú a vykonávajú pedagogickú činnosť na univerzite, alebo naopak, odborníci z univerzity pripravujú špeciálne odborné kurzy pre našich pracovníkov. Takáto spolupráca nám otvára prístup k absolventom a možnosť ich vyberať alebo získavať pre zamestnanie u nás. Iba časť, zhruba tretinu nových zamestnancov, získavame klasicky, na inzeráty v médiách. Ďalšiu tvoria absolventi univerzity, ktorí k nám prichádzajú už po svojich skúsenostiach s nami počas ich štúdia, alebo po referenciách od svojich známych a priateľov, ktorí už u nás pracujú.
Nezanedbateľnou výhodou Žiliny je dlhoročná tradícia v informačných technológiách, v osemdesiatych rokoch tu Výskumný ústav výpočtovej techniky zamestnával vyše tisíc odborníkov a po zmene režimu sa táto tradícia ďalej sa rozvíjala v množstve menších či väčších firiem nie len lokálneho významu. Na ilustráciou: za 11 mesiacov nášho obchodného roka - čo je september 2004 až august 2005 - sme na softvérových pracoviskách zvýšili počet pracovníkov o 175, z toho v Žiline o 75, v Bratislave o 60 a v Košiciach o 40.
Akými formami potrebuje veľká elektrotechnická firma dopĺňať na Slovensku vzdelávanie a nakoľko si plní svoje povinnosti voči nej a voči elektrotechnike vôbec stredné a vysoké školstvo?
- Nielen my, ale aj ostatné firmy preto musia vstupovať do vzdelávacieho procesu a inštalovať na technických univerzitách špecializované učebne, aby mohli školy pripravovať absolventov podľa požiadaviek praxe i našej spoločnosti. Naďalej budeme aj vo vlastnom záujme pomáhať školám poskytovaním didaktickej techniky, vybavovať ich učebne informačnou, komunikačnou i automatizačnou technikou, no najmä im poskytovať informácie a materiály, ktoré by mali zapracovať do učebných plánov. Nielen Siemens ale aj Zväz elektrotechnického priemyslu úzko spolupracuje so školami pri príprave učebných plánov, spolupracujeme s ministerstvami školstva a hospodárstva pri analyzovaní potrieb priemyslu a následnom definovaní učebných osnov slovenských univerzít, priemyselných škôl i učilíšť. Spolupracujeme s vysokými školami pri zadávaní výskumných a diplomových prác a oceňujme ich. Siemens motivuje študentov technických a prírodovedných vysokých škôl súťažou Werner von Siemens Excellence Award o najlepšie výskumné, diplomové a doktorandské práce.
Zvyšovanie kvalifikácie miestnych odborníkov sa v ostatných rokoch dostalo medzi priority vlád mnohých štátov. Ste spokojní s tým, ako je to na Slovensku?
- Samozrejme, nikdy nebudeme spokojní so vzdelaním absolventov škôl, vždy ho treba dopĺňať a prispôsobovať aktuálnym potrebám praxe.
Koľko na školenia a intenzívne tréningy nových pracovníkov Siemens vynakladá?
- V tomto obchodnom roku na vzdelávanie svojich pracovníkov vynaložil 24,5 miliónov Sk. Výrazná časť týchto prostriedkov smerovala na vzdelávanie odborných expertov, ktorí absolvujú školenia doma a v zahraničných tréningových centrách Siemensu. Najviac expertov sme školili v automatizačnej technike, infokomunikačnej technike, medicínskej technike, energetike a automatizačnej technológii budov.
Slovensko prudko rozvíja automobilový priemysel. Ako sa to odráža v nárokoch na nových pracovníkov pripravujúcich pre automobilky elektronické komponenty a ako tieto nároky trh práce napĺňa?
- Dnešné auto stojí na elektrotechnike. Výroba je veľmi sofistikovaná, pracovníci musia ovládať robotiku, programovanie, údržbu najmodernejších zariadení. To už nie je iba zaťahovanie skrutiek. Automobilový priemysel je nielen u nás, ale vo svete vôbec katalyzátorom rozvoja vo všetkých oblastiach, vrátane elektrotechniky. Vytvára priestor na to, aby sa aj slovenské firmy orientovali na sofistikovanejšie subdodávky pre automobilky a budovali si na tom aj svoju vedecko-výskumnú základňu. Už tretina dodávok Siemensu patrí do automobilového priemyslu. Silná pozícia automobilového priemyslu dáva mimoriadnu príležitosť všetkým schopným inovátorom sa v najbližších rokoch sústrediť na vlastný vývoj a výskum, hľadať si nové príležitosti na presadenie sa v medzinárodnom meradle.
No veľké rezervy sú v kvalifikácii pracovníkoch, ktoré pripravuje stredné a učňovské školstvo. Na jeho podporu Siemens jednu z troch súťaží, ktoré organizuje pre školy, orientuje na stredné priemyselné a elektrotechnické odborné školy. V súťaži o cenu Siemens Young Generation Award (SYGA) dostala každá prihlásená škola základnú sadu automatizačnej techniky, automatizačné moduly, na ktorých navrhne a vytvorí vlastné riešenie. Tento rok sú hlavnou témou súťaže riešenia pre automobilový priemysel. Víťazní študenti získajú medzi cenami aj exkurziu do našich výrobných podnikov v Nemecku.
Siemens sa v dodávkach pre automobilový priemysel sústreďuje nielen na komponenty pre výrobné linky, ale zabezpečuje aj niektoré služby. Všetky tri automobilky na Slovensku používajú na svojich výrobných linkách automatizačnú techniku zo Siemensu, zabezpečujeme aj jej prevádzkovú údržbu.
Do ktorých oblastí priemyslu a priemyselných riešení s vysokou pridanou hodnotou sa ešte spoločnosť Siemens bude na Slovensku najviac orientovať?
- Orientujeme sa podľa potrieb slovenskej ekonomiky. Naďalej budú na Slovensku naším ťažiskom telekomunikácie, kde dodávame infraštruktúru poskytovateľom služieb, medicínska technika, v ktorej sme trhovým lídrom v najsofistikovanejších špeciálnych zariadeniach založených na magnetickej rezonancii. V priemyselnej automatizácii máme široký záber v dodávkach pre oceliarne a železiarne, v energetike patríme k najvýznamnejším dodávateľom pri všetkých investičných akciách.
K potrebám slovenskej ekonomiky patrí aj export. Ako sa na ňom podieľa Siemens?
- Z obratu všetkých firiem Siemensu na Slovensku, ktorý predstavuje zhruba 25 miliárd korún ročne, tvorí export približne 17-18 miliárd, teda tri štvrtiny.
Slovenská republika ešte stále veľmi výrazne zaostáva vo financovaní vedy a výskumu, podpora vedy a výskumu na Slovensku za posledných sedem rokov nezvýšila, ale znížila o desať percent. Štát do tejto oblasti dáva vyše štyroch miliárd korún, čo je v pomere k HDP polovica z toho, čo v Českej republike. Ako to cítite vo vašej spoločnosti a ako na to firmy z elektrotechnického priemyslu reagujú?
- To je smutná kapitola posledných pätnástich rokov. Prešiel som nedávno renomovanými výskumnými ústavmi, ktoré boli kedysi na špici vývoja a dnes sú z nich prakticky obchodné spoločnosti, v ktorých je výskum a vývoj na chvoste. Lebo: A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo! Po tom tu cítiť obrovský prepad. Pre nápravu treba urobiť obrovský kus práce, ktorý čaká nielen vládu, ale aj všetky subjekty, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Chceli by sme viac nasmerovať slovenskú vedu a výskum na spoluprácu s veľkými svetovými korporáciami. Pripravujeme kontaktačno-prezentačnú konferenciu, kde by sme za jeden stôl chceli posadiť predstaviteľov centrálneho výskumu z ústredí takých firiem ako je IBM, Siemens, Alcatel, Sony, SAP, Microsoft s výskumníkmi zo Slovenskej akadémie vied, slovenských technických univerzít a výskumných ústavov, čo by mal byť náš príspevok k tomu, aby sa u nás zvýšila kvalita výskumných výstupov.
Našťastie, konečne prišla vláda so Stratégiou konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, s projektom MINERVA. Je to veľmi dobá iniciatíva, ktorú víta nielen Siemens, ale aj celý elektrotechnický priemysel a chceme ju veľmi podporovať, lebo práve znalostná ekonomika s dôrazom, na vedu, výskum, inovácie, informatizáciu a vzdelávanie môže Slovensko priviesť k ďalším úspechom v budúcnosti. Veľmi nám záleží, aby sa naplnila reálnym životom.
Nezostane opäť iba na papieri? O význame znalostnej, poznatkovej ekonomiky bolo u nás počuť už od začiatku deväťdesiatych rokov...
- K tomu ako sa Minerva rozpracúva do akčných plánov chýba jedno: aby tak ako pomohli investičné stimuly príchodu zahraničných investorov, vláda obrátila svoju pozornosť a podporila investičnými stimulmi vedu a výskum, aby sme prilákali aj vedecké centrá svetových koncernov, aby si na Slovensku etablovali svoje pracoviská a zároveň takto podporiť aj slovenských výskumníkov. Je to najťažšia úloha, lebo žiaden veľký koncern sa takejto kompetencie nechce zabaviť, považuje ju za najdôležitejšiu kompetenciu, akú má a chce si ju ponechať doma. Základom dlhodobej konkurencieschopnosti každej krajiny je prítomnosť top spoločností, ktoré dokážu kumulovať najlepších ľudí a najlepšie technológie. Treba im ukázať, že sú oblasti, v ktorých sa im oplatí, či už v spolupráci so slovenskými výskumníkmi, zabezpečiť výskum a vývoj práve na Slovensku. O tom, že sa im tu oplatí investovať do usídľovania výroby, že Slovensko poskytuje dobré podmienky, už dobre vedia, už nepotrebujeme investovať do prilákavania výroby. Nie sme zatiaľ spokojní s podporu informatizácie spoločnosti v rozpracovaní akčných plánov Minervy. Vláda by mala v tejto oblasti vytvoriť veľa stimulov a vzdelávacích programov. Začať by však mala od seba a síce informatizáciou verejnej správy a poskytovaním najmodernejších služieb pre širokú verejnosť.
Dve tretiny prostriedkov na vedu a výskum by podľa koncepcie vlády mali ísť zo súkromného sektora. Čo to konkrétne znamená v prípade Siemensu?
- Okrem spolupráce so školstvom už dlhé roky prispieva tým, že v každom riešení je inštalovaný softvér, ktorý vznikol na Slovensku, posilňujeme aj vývoj elektromotorov, OSRAM v Nových Zámkoch má vlastný vývoj jednoúčelových automatov na výrobu žiariviek. Siemens na Slovensku aktívne podporuje informatizáciu spoločnosti. Pre spoločnosť, akou je napríklad Siemen Business Services, je to súčasne kľúčová oblasť obchodných aktivít.
Podporujete zámer budovania národných centier excelentnosti, teda inštitúcií, alebo zhluku inštitúcii, v rámci ktorých sa robí výskum a vývoj na špičkovej úrovni, v ktorých sa majú podieľať univerzity, ústavy SAV a spolupracujúce firmy. Predpokladáte účasť v takýchto centrách?
- Na takúto formu koncentrácie štátnych prostriedkov na výskum a vývoj sú rôzne názory. Ja nie som presvedčený, že ide o niečo, čo pohne znalostnú ekonomiku vpred. Zdá sa mi to niečo umelé. Takéto centrá by mali reagovať na požiadavky trhu a vychádzať z iniciatívy subjektov, ktoré v tejto oblasti fungujú. Spolupracujeme na spoločnom riešení niektorých vývojových projektov pre potreby automatizácie priemyslu alebo telekomunikácií aj s vysokými školami, aj s výskumnými ústavmi, napríklad s technickou univerzitou v Košiciach pre železiarne U. S. Steel, alebo s katedrami informatiky elektrotechnickej fakulty v Bratislave pre telekomunikácie. Možno netreba vymýšľať už vymyslené. A tak ako sme úspešne odkukali od Írska metódy pri nastavovaní podnikateľského prostredia a ešte sme to zdokonalili, mohli by sme odkukať od Írska aj metódy budovania znalostnej ekonomiky, ktoré sa orientuje na rôzne štátne i súkromné schémy jej podpory.
Reaguje u nás aplikovaný výskum dostatočne na dopyt hospodárskej sféry?
- Nie. Ak by reagoval, tak by sme mali oveľa viac úspešných vynálezov a patentov realizovaných vo výrobe. Hoci máme pár pekných príkladov, keď sa slovenským firmám podarilo vyvinúť výrobok, ktorý je absolútne špičkovým a predáva sa do celého sveta, ako sú napríklad špeciálne robotické prevodovky, ktoré od súkromnej firmy z Prešova odoberajú výrobcovia automatizačnej techniky v celom svete, včítane Siemensu. Aj slovenský vývoj a firmy majú možnosť nájsť si štrbinu, v ktorej môžu uplatniť svoj výrobok, ak zodpovedá nárokom priemyslu a vyrobia ho lacnejšie. Na druhej strane však to, čo najviac potrebuje slovenská veda a výskum nie sú výskumníci, ale manažéri výskumu, ktorí vedia získavať objednávky pre výskumníkov a najmä výsledky práce svojich kolegov správne ponúknuť a predať. Chýbajú schopní manažéri vedy a výskumu, ktorí by príležitosti a trendy naháňali a nečakali, kedy ich príležitosť vyhľadá sama. Marketing vedy a výskumu nefunguje u nás tak ako by mal. Možno sa raz uchytí niekto v tejto oblasti z našej súťaže pre základné a stredné školy - Siemens Join Multimedia - vo vytváraní tematických multimediálnych prezentácii.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.