Ako by ste človeka ako ja, ktorý jednoducho nechce presadnúť z auta do verejnej dopravy, primali na takýto krok?
To, čo možno vnímame ako možnosti na zlepšenie v rámci integrovanej dopravy, sú nové cestovné poriadky. Ako Bratislavská integrovaná doprava sme predstavili v máji minulého roku plán dopravnej obslužnosti. Teda dokument, ktorý hovorí o tom, ako má byť organizovaná doprava v našom kraji.
Ako má byť organizovaná?
Tak, aby cestovné poriadky boli postavené na odbornom základe a nešlo o politické rozhodnutie. Tie nové, ktoré aktuálne pripravujeme, prinesú najmä nové spoje. Bude sa to týkať najmä večerných hodín, ale aj víkendov a niektorých spojov v sedle. Budú to však aj nové, intervalové poriadky. Autobusy budú mať pravidelné odchody, čo bude pre ľudí ľahko zapamätateľné. Dôležité tiež je, že sa tým zlepší nadväznosť spojov prímestských autobusov a regionálnych vlakov.
Ako to však chcete docieliť, keďže železničná doprava spadá pod Železnice (ZSSK). Ako je možné v systéme, kde vystupuje množstvo aktérov docieliť súhru?
Je dôležité, aby boli zmeny komunikované medzi všetkými partnermi, zapojenými do Bratislavskej integrovanej dopravy. V súčasnosti komunikujeme so starostami obcí a primátormi miest. Komunikujeme aj s Bratislavským samosprávnym krajom ako objednávateľom dopravy. Rovnako aj s dopravcom Slovak Lines. Postup je taký, že najskôr sa tvorí grafikon železnice, následne na túto kostru železničnej dopravy sa stavajú poriadky pre prímestskú autobusovú dopravu, tam sa modeluje nadväznosť autobusov na vlaky.
Ako však chcete riešiť preplnenosť niektorých spojov?
Na to dáva odpoveď dokument Plán dopravnej obslužnosti, ktorý analyzuje dopravné prúdy. Teda koľko cestujúcich, v akom čase sa presúva v rámci regiónu. Odpoveďou sú spomínané cestovné poriadky, keď dokážeme doviezť každého cestujúceho v tom čase, kedy to potrebuje, z miesta A do miesta B.
Integrovaná doprava bola veľkou, kritizovanou témou župných volieb. Sledovali ste túto diskusiu?
Samozrejme. Ale snažili sme sa do nej nezapojiť. Robíme si svoju odbornú prácu aktuálne práve na cestovných poriadkoch. Celkovo však situácia v Bratislave nie je iba o verejnej doprave, ale o celkovej infraštruktúre. Teda o cestách, železniciach a tak ďalej. Integrovaná doprava je teda časť zo skladačky, ktorá má pomôcť, aby doprava na území Bratislavy a Bratislavského kraja bola lepšia.
Základná výčitka voči integrovanej doprave bola, že zastala niekde a polceste. Máme jednotné lístky, ale napríklad spoje na seba nedostatočne nadväzujú. Reakcia?
Pripravujeme nové cestovné poriadky, ktorých využitie je naplánované v polovici roka 2018.
Ako je však možné, že doteraz to riadne nefungovalo?
Integrovaný systém v Bratislavskom kraji je jediný integrovaný systém na Slovensku. Stále sme jediní, nikto iný takýto integrovaný systém u nás nemá. Áno, prevzali sme isté know-how zo zahraničných integrovaných systémov, ale náš kraj má isté špecifiká. Je to nikdy nekončiaci sa projekt, ktorý sa bude stále vyvíjať. Niekde sa začal, teraz je v istej etape, tento rok zavedieme nové cestovné poriadky, opäť budeme niekde inde. Postupne prinášame ďalšie služby, aby bol integrovaný systém pohodlnejší, kvalitnejší, efektívnejší.
Koľko ľudí aktuálne využíva v Bratislave integrovanú dopravu?
Za rok 2016 sme zaznamenali po dlhodobom poklese prvýkrát nárast cestujúcich vo verejnej doprave. Ak bilancujeme minulý rok, konkrétne jeho prvé tri kvartály, môžeme konštatovať, že nám narástol počet cestujúcich približne o päť až šesť percent a hýbeme sa na úrovni 230 miliónov prepravených osôb.
Čím si ten rast vysvetľujete?
Je to aj komunikáciou výhod integrovanej dopravy. Vidno to na raste zakúpených predplatných cestovných lístkov, kde máme záujem, aby sme mali práve takýchto pravidelných cestujúcich. Narastá aj počet zakúpených elektronických cestovných lístkov, čo je relatívne nový produkt. V októbri minulého roka sme mali predaných zhruba 140-tisíc lístkov, pričom rok predtým v rovnakom čase to bolo okolo 14-tisíc. Ľudia si cestu k integrovanej doprave nachádzajú a chcú využívať jej výhody.
Nie je dôvodom aj fakt, že napríklad z oblasti od Šamorína je doprava naozaj komplikovaná?
Určite je to jeden z faktorov. Druhým je aj kvalita cestovania. V súčasnosti máme nové električky, autobusy, regionálne vlaky. Je to vďaka tomu, že máme projekt integrovanej dopravy, a preto na to mohli byť vyčlenené isté eurofondy. Bratislavský kraj bol v minulom programovacom období dosť obmedzený v čerpaní týchto zdrojov, ale vďaka projektu integrovanej dopravy sme mohli využiť peniaze na nákup takýchto prostriedkov.
Ideálny systém by zrejme bol, ak by bola pri staniciach dobrá sieť záchytných parkovísk, následne by sa človek doviezol do mesta, kde by boli pomerne husto rozmiestnené zastávky a na prípoje by sa nečakalo príliš dlho. Je toto ten konečný cieľ aj pre vás?
Samozrejme. Od začiatku hovoríme, že nosným systémom je koľajová doprava a tomu treba prispôsobiť aj správanie celého regiónu a dopravy. Plán dopravnej obslužnosti etapizuje jej zavádzanie a úpravu dopravy v závislosti od toho, ako je budovaná infraštruktúra na koľajovej doprave. Hovoríme o záchytných parkoviskách, zahustení zastávok, termináloch, ktoré majú vyrásť napríklad v Šenkviciach a Svätom Jure. Potrebujeme vybudovať infraštruktúru okolo železnice a potom bude naším cieľom privážať ľudí k nej, aby sa vyhli autobusom. Tie totiž stoja v rovnakej zápche, v akej stoja aj autá.
V akom časovom horizonte by ste sa k tomu mohli dopracovať?
To závisí od viacerých faktorov, máme nejaké predpoklady, ktoré budeme priebežne vyhodnocovať. Postupne nastáva progres.
Aké zmeny prinesie zapojenie RegioJetu do integrovanej dopravy?
Pre cestujúcich to bude predovšetkým znamenať zlacnenie a zrýchlenie dopravy do Bratislavy v danom smere. V žltých vlakoch budú na trase Kvetoslavov – Bratislava platiť všetky cestovné lístky IDS BK, teda aj električenky, v rámci ktorých ušetrí cestujúci hneď niekoľko eur za mesiac. Zároveň vlak je, samozrejme, rýchlejšou a pohodlnejšou alternatívou voči dlhodobo neudržateľnej cestnej doprave v danom smere.
Aký nárast cestujúcich očakávate?
Očakávame, že dôjde k nárastu cestujúcich najmä na území Bratislavy. Predpokladáme, že cestujúci využijú služby tohto dopravcu, pretože oproti MHD poskytuje rýchlejšie spojenie do Bratislavy, najmä tých, ktorých cieľom je oblasť ŽST Bratislava-Nové Mesto, Hlavná stanica. Mimo územia Bratislavy výrazný nárast cestujúcich neočakávame, keďže už dnes je kapacita vlaková a trate plne využité.
Dôjde aj na tejto trati k zahusteniu zastávok, smerom od Kvetoslavova do Bratislavy, mimo samotného hlavného mesta?
K zahusteniu zastávok mimo územia samotného hlavného mesta nedôjde. Na území Bratislavy sa na tejto trati plánujú vybudovať TIOP-y (terminály integrovanej osobnej prepravy) v Ružinove pri Hornbachu a pri Martinskom cintoríne.