Slováci vidia, že im euro pomohlo

Slovensko sa už niekoľko týždňov zmieta vo vážnej politickej kríze. Čo na to hovorí Európska komisia, je vývojom u nás znepokojená?
Prirodzene, Európska komisia je o dianí na Slovensku informovaná a vývoj situácie podrobne sleduje. Čo sa týka podozrení v oblasti korupcie, tolerancia Európskej komisie voči nej je nulová. Od členských štátov očakávame, že jej budú účinne predchádzať. Akékoľvek podozrenia a obvinenia z nesprávneho nakladania s prostriedkami Európskej únie berieme vážne a je potrebné ich dôsledne vyšetriť.

Chystá sa Únia v tomto smere prijať voči našej krajine nejaké opatrenia?
Komisia požiadala slovenské orgány o pravidelné informovanie o pokroku vyšetrovania potenciálneho zneužívania európskych prostriedkov.

Minulý týždeň ste sa stretli s prezidentom Andrejom Kiskom. Sprostredkovali ste mu reakciu Európskej komisie na súčasný vývoj?
Toto stretnutie bolo naplánované už začiatkom roka ako moja inauguračná návšteva u prezidenta. Predstavil som seba, prácu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku aj naše, respektíve moje plány do budúcnosti. Diskutovali sme o vzťahu ľudí k Európskej únii. Tiež o tom, ako je dôležité pripomínať, že Únia nie je len o peniazoch, ale hlavne o hodnotách, ako sú mier, demokracia či solidarita.

Čo ste Kiskovi ešte povedali?
Pripomenul som mu, že proeurópske vnímanie Slovenska sa dostatočne neodráža v kontexte volieb do Európskeho parlamentu, kde Slovensko skončilo úplne na konci s volebnou účasťou 13 percent. Jednou z našich priorít je prispieť k tomu, aby o rok Slováci opustili poslednú pozíciu a prišli voliť vo väčšom počte.

Ste v kontakte aj so slovenskou vládou? Čo hovoríte vy, respektíve Európska komisia na možnosť predčasných volieb?
Určite viete, že Európska komisia nezasahuje a nekomentuje vnútorné dianie v členskom štáte, ak nejde o veci, ktoré má vo výlučnej alebo aspoň v zdieľanej kompetencii. Samozrejme, situáciu sledujeme, aby sme boli schopní primerane reagovať a naďalej zabezpečiť obojstranný tok dôležitých informácií.

Môže vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice otriasť dosiaľ takmer bezproblémovým obrazom Slovenska v Európe?
Čo sa týka vraždy novinára a jeho snúbenice, tento zbabelý čin jednoznačne odsudzujeme. Zabíjanie a ohrozovanie novinárov nemá v Európe miesto. Nemá miesto ani v žiadnej demokracii.

Čo hovoríte na snahy vytvoriť medzinárodný tím, ktorý by tento zločin vyšetroval?
Ako minulý týždeň počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu k tejto téme uviedol aj komisár pre bezpečnostnú politiku Julian King, Európska komisia podporuje medzinárodné vyšetrovanie a medzinárodnú policajnú spoluprácu pri vyšetrovaní tejto dvojnásobnej vraždy. Je tiež dôležité, aby slovenské úrady spolupracovali s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) na objasnení možného zneužívania eurofondov. Komisár King zároveň pripomenul, že Komisia vlani predložila iniciatívu na ochranu informátorov o podvodoch a korupčných kauzách.

Poďme teraz k vášmu pôsobeniu na Zastúpení. Do Bratislavy ste prišli z Bruselu, kde ste v rámci Európskej komisie vykonávali vysokú funkciu na pozícii generálneho riaditeľa pre zdravie a bezpečnosť potravín. Prečo ste sa rozhodli pre zmenu a vybrali si práve post vo svojej rodnej krajine?
Predovšetkým preto, že na spomínanej pozícii som bol už sedem rokov. Platí tam nepísané pravidlo, že po určitom čase je vhodné rotovať na nejaké nové miesto. Takže som sa už istú chvíľu pozeral na to, čo by som mohol robiť. Avšak ten hlavný dôvod, prečo som si vybral práve Bratislavu, bol trochu inde.

Kde je teda ten dôvod?
Ja veľmi citlivo vnímam, ako sa vyvíja politická a spoločenská situácia v strednej Európe, odkiaľ pochádzam. V rámci vzťahu Vyšehradskej štvorky voči Európskej únii došlo k mnohým závažným diskusiám. Zaznamenali sme určitý pokles, ja osobne to nazývam eróziou vzťahu. No a pretože som bol úplne od začiatku, v podstate od čias Nežnej revolúcie, súčasťou akéhosi pohybu smerom do Európy a na Západ, tak som nadobudol pocit, že by bolo dobré byť teraz tu a prispieť k tomu, aby sa európske hodnoty opäť nejakým spôsobom zvýraznili.

S akým cieľom ste do Bratislavy prichádzali?
Snažím sa dosiahnuť, aby sme nestratili ducha, ktorý nám revolúcia priniesla, a my sme si ho napriek všetkým problémom udržali. Chcel som s týmto cieľom priložiť ruku k dielu a byť bližšie k prostrediu aj ľuďom. A keď som sa dozvedel, že vtedajší vedúci zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek bude končiť, keďže jeho funkčné obdobie sa blíži k záveru, tak bolo mojou prirodzenou reakciou, že som sa prihlásil so svojím záujmom.

Takže vašou úlohou bude zlepšovanie pozitívneho vnímania Európskej únie na Slovensku?
Samozrejme, to je hlavná práca všetkých zastúpení v členských krajinách. Sú komunikačným kanálom medzi bruselskou centrálou a jednotlivými štátmi. Táto komunikácia by mala byť kvalitná a mala by fungovať na obidve strany. To znamená, že povedzme nielen informácie o situácii na Slovensku sa komunikujú do Bruselu, ale aj naopak. Teda že všetko, čo sa robí v Bruseli, sa dobre odkomunikuje a vysvetlí v každej členskej krajine. Takže áno, hlavnou úlohou je zlepšovanie či aspoň udržiavanie vysokej informovanosti a komunikačných kanálov. Tak to zo svojho pohľadu vnímam aj ja.

Využijete vo svojej novej pozícii bohaté skúsenosti z Európskej komisie?
Verím, že áno. V Bruseli som mal pomerne vysoké funkcie a udržiaval som veľmi blízke kontakty s veľkým množstvom ľudí. Podľa mňa to je pre túto komunikáciu veľmi užitočné. Práve to by som chcel využiť vo svojej práci ako pridanú hodnotu.

Slovensko je spolu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky pod veľkým tlakom Európskej únie kvôli migračným kvótam. Kritizuje nás kvôli tomu Angela Merkelová aj ďalší lídri. Myslíte si, že vôbec existuje šanca, aby sme sa dohodli na riešení bez toho, aby sme museli migrantov prijímať?
Toto je práve teraz predmetom diskusie najvyšších predstaviteľov jednotlivých členských štátov v Európskej únii, nemám preto v úmysle komentovať to. V každom prípade však môžem potvrdiť, že tento problém zaznieva zo strednej Európy smerom k ostatným členským štátom pomerne silno. A pre zvyšok Únie už tento postoj nie je žiadnym prekvapením alebo novinkou. Počítajú s ním. Avšak som presvedčený, že nemá zmysel čítať jednotlivé vyhlásenia oddelene od seba. Skutočne ide o to, aby premiéri alebo prezidenti krajín našli spoločnú cestu z tohto problému.

Chápu v Bruseli, prečo kvóty odmietame?
Prinajmenšom im je jasné, že migrácia problémom je a pravdepodobne zostane aj do budúcnosti. V tejto otázke existujú elementy, na ktorých sa všetky štáty zhodnú. A práve na tom by sa asi malo začať aj budovať. V každom prípade, v Bruseli majú informáciu, že v regióne Vyšehradskej štvorky vládne výrazná nechuť k tomu, akým spôsobom sa v prvom kole presadili kvóty. Tento postoj obyvateľov regiónu je šéfom ostatných štátov dobre známy.

Minulý rok sa z úst premiéra Roberta Fica ozval viackrát záujem ísť do jadra Európskej únie. Má Slovensko vôbec šancu dostať sa tam, ak nebude ochotné akceptovať všetky podmienky veľkých krajín, najmä Nemecka či Francúzska?
Sú to dve veci, ktoré sa takýmto spôsobom nedajú spájať. Áno, Slovensko má šancu stať sa súčasťou jadra Európskej únie. Avšak nie je to vec nejakého prihlásenia sa k jadru alebo deklarácie. Prináša to so sebou pomerne veľa jednotlivých prvkov. To znamená, že štát, ktorý sa tam chce dostať, sa istým spôsobom musí do jadra zapojiť, mať určité správanie.

Mali by sme vo všetkom súhlasiť s tými veľkými?
Ja si vôbec nemyslím, že všetci členovia jadra musia mať a nevyhnutne aj budú mať na všetko rovnaký názor. Jadro môže fungovať aj napriek tomu, že v niektorých veciach panujú rozdiely. Ak to nebude principiálne odlišné od názoru väčšiny, nemal by to byť žiaden zásadný problém. Takže v tejto chvíli som presvedčený, že šanca stať sa súčasťou jadra tu rozhodne je. Dôležité však je to, že sme súčasťou jedného celku – Európskej únie. A teraz ide skôr o to, ako si členské štáty Úniu do budúcnosti zadefinujú a čo jej jadro vlastne znamená.

Čo teda podľa vás jadro znamená?
Zatiaľ je to len taký pojem, ktorý ešte nie je úplne presne vymedzený. Každý si ho nejako predstavuje. Pre niekoho zrejme súvisí s eurozónou, pre iného s ďa