Minister financií Ivan Mikloš, uznáva niektoré argumenty v prospech harmonizácie - pokles transakčných nákladov pre firmy, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách a menšie riziko súdnych sporov, ktoré plynú z rozdielnych daňových základov. Napriek tomu sa striktný postoj vlády k harmonizácii nemení: Sme zásadne oproti zjednoteniu daňových základov, pokiaľ slovenský systém nebude vzorom pre celú Európu. Mikloš nepovažuje za reálne, že by sa všetky členské krajiny dohodli na harmonizácii, ktorá by vychádzala zo slovenského systému. "Ak by sa zaviedol návrh europarlamentu do praxe, zhoršila by sa efektívnosť, neutárlnosť a stabilitu nášho daňového systému," skonštatoval.
Zamedziť prelievaniu kapitálu
Podnikatelia nie sú naklonení daňovej harmonizácii. Pokiaľ sa podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancii Slovenska Róberta Kičinu presadí iný daňový základ ako slovenský, opätovne to prinesie môžstvo rôznych výnimiek. "Budú mať z toho úžitok len určité skupiny ľudí, ktoré v podstate nemajú na takéto výhody nárok," uviedol Kičina.
Podnikatelia uprednostňujú jednoduchý systém a rovnaké podmienky pre všetkých. "Výnimky odvádzajú pozornosť od podnikania a vytvárajú špekulácie ako ich zneužívať," dodal.
Aj vedúci Katedry verejných financií na Ekonomickej univerzite Michal Borodovčák tvrdí, že pri súčasnej koncepcii daňového sytému harmonizácia Slovensku nevyhovuje. K zjednocovaniu by malo prichádzať postupne počas dlhšieho časového obdobia, čím by sa zamedzilo nekontrolovateľnému prelievaniu kapitálu medzi jednotlivými štátmi Európskej únie.
"Aj keď vláda nesúhlasí s návrhom únie, nemáme na výber keď chceme byť súčasťou jednotného trhu. Harmonizácia daňového základu však musí prebehnúť súbežne so zjednotením daňových sadzieb," dodal Borodovčák.
Strata konkurenčnej výhody
Peter Chrenko zo spoločnosti Ernst & Young tvrdí, že daňové sadzby a základy nemožno harmonizovať zvlášť, keďže ide o spojené nádoby. Podľa neho pokiaľ by sa presadil návrh do praxe, Slovensko môže stratiť konkurenčnú výhodu, nakoľko štát stratí zvrchovanosť rozhodovať o daňovej a fiškálnej politike.
Chrenko takisto nesúhlasí s tvrdením zástancov spoločných daní, že pokiaľ sú harmonizované nepriame dane, ako napríklad DPH a spotrebné dane, malo by prísť aj k zjednoteniu korporátnych daní. "DPH súvisí s voľným pohybom tovarov a služieb v rámci spoločného trhu, čo dáva zmysel. Dane z príjmov sú však dosť špecifické," uzavrel.
| Svetový index daňovej mizérie | |
| 1. Francúzsko | 174,8 |
| 2. Čína | 160,0 |
| 3. Belgicko | 156,1 |
| 4. Švédsko | 150,0 |
| 5. Dánsko | 146,0 |
| 6. Rakúskoä | 144,4 |
| 7. Poľsko | 138,0 |
| 8. Španielsko | 135,5 |
| 9. Argentína | 135,0 |
| 10. Grécko | 134,1 |
| 16. Maďarsko | 125,0 |
| 17. Česko | 124,5 |
| 32. Slovensko | 105,6 |
| Zdroj: Ernst & Young | |
| Pozn.: Index je súčtom sadzieb daní z príjmov, DPH, zdravotných a sociálnych odvodov | |