Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
16.04.2018, 00:00

Dlh je veľký. Kríza nás môže položiť

Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu budú potrebné reformy, útvarov ako Hodnota za peniaze by malo byť viac.

Diskusné fórum
Zdroj: Pavol Funtál

Vyrovnaný rozpočet sme mali dosiahnuť už niekoľkokrát, najnovšie by to malo byť v roku 2020. Politici však podľa odborníkov tejto téme neprikladajú dostatočnú dôležitosť, náš dlh pritom značne prevyšuje odporúčané hranice. Ako zefektívniť štát a dosiahnuť znižovanie dlhu, bolo témou posledného diskusného fóra v rámci cyklu Dobehne tiger do cieľa?, ktorý organizuje Slovenská asociácia finančníkov. Hospodárske noviny vám prinášajú najdôležitejšie závery.

1. Vyrovnaný rozpočet bez reforiem nedosiahneme
Podľa európskych pravidiel štát vždy prijíma rozpočet na tri roky dopredu, záväzný je však iba ten prvý. To znamená, že cieľ o vyrovnanom rozpočte v roku 2020, ktorý figuruje v zákone prijatom na tento rok a nasledujúce dva roky, vláda nemusí dodržať. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko upozornil, že na to, aby sa cieľ dosiahol, bude potrebné prijať ďalšie opatrenia.


O vyrovnaný rozpočet sme sa začali usilovať od nášho vstupu do Európskej únie, avšak od roku 2010 nastalo obdobie neustáleho posúvania. „Mrzí ma, keď počujem politikov ignorovať alebo podceňovať tento cieľ. Sú silné formálne aj neformálne dôvody, prečo by sme vyrovnaný rozpočet mali mať,“ uviedol Šramko. Ten prvý je, že v našich zákonoch je ukotvené, že štát má fungovať bez schodku. Dôvody sú však aj praktické. „Dosiahnutie bezpečnej úrovne dlhu, vytvorenie dostatočného priestoru na zmiernenie následkov budúcich kríz či dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ vysvetlil Šramko. Dodal, že práve tieto témy by mali byť pri diskusiách o rozpočte kľúčové.


Analytik a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth zároveň upozornil, že štát by sa mal správať presne naopak ako domácnosti. „Keď je kríza, domácnosti sa zľaknú a prestanú kupovať. To je čas, keď by to mal za ne robiť štát, pretože ak to nespraví, dôsledky sú ešte horšie,“ vysvetlil. Šramko však podotkol, že na to, aby to mohol urobiť, musí mať štát najprv dostatočnú rezervu. V zlých časoch teda treba ľuďom pomôcť vytvorením pracovných miest vďaka investíciám a, naopak, v dobrých časoch by pomáhať až tak nemal a mal by sa sústrediť na šetrenie. „V súčasnosti by sme nemali rozprávať o vyrovnanom rozpočte, ale o prebytku,“ zakončil Tóth.


2. D

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.