Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.11.2006, 00:00

Nízka inflácia? Brusel neverí

Slovenská ekonomika má pred sebou dobrý rok, prijatie eura však Európska komisia nevidí najružovejšie. Podľa očakávaní Bruselu má inflácia na budúci rok dosiahnuť až 3,4 percenta.

Slovenská ekonomika má pred sebou dobrý rok, prijatie eura však Európska komisia nevidí najružovejšie. Podľa očakávaní Bruselu má inflácia na budúci rok dosiahnuť až 3,4 percenta. Pre Slovensko by tento scenár znamenal komplikáciu v plnení maastrichtských kritérií potrebných na vstup do eurozóny. Národná banka Slovenska pritom vo svojich predikciách očakáva, že priemerná inflácia budúci rok nepresiahne 2,8 percenta.
Odhad je prekvapením pre slovenských ekonómov, ktorí s 3,4 percenta nepočítajú. Kde sa vzal rozdiel? Podľa Márie Valachyovej zo Slovenskej sporiteľne komisia pravdepodobne v budúcom roku očakáva slabšiu korunu. "Naša prognóza vychádzala z informácií a údajov, ktoré sme mali k dispozícii. Keďže odvtedy sa nič nezmenilo, nemáme dôvod odhady meniť," povedal hovorca NBS Igor Barát.
Málo ambiciózny deficit
Kritiku po zverejnení ekonomickej prognózy si Slovensko vyslúžilo spolu s Českom od eurokomisára pre ekonomické a menové záležitosti Joaquína Almuniu. Podľa neho krajiny "neznižujú svoje deficity verejných financií príliš ambiciózne". Vzhľadom k silnému ekonomickému rastu a obmedzeným rozpočtovým výdavkom by sa však mal budúci rok slovenský rozpočet skončiť s trojpercentným deficitom vrátane nákladov na dôchodkovú reformu, čo je v súlade s kritériami pre prijatie eura. Vláda však musí podľa komisie dôsledne plniť všetky rozpočtové opatrenia, pričom potenciálne riziko vidí vo zvýšených výdavkoch na zdravotníctvo. Deficit verejných financií a infláciu považuje Almunia pre Slovensko za najväčšie riziko vstupu do eurozóny. "Bude záležať na tom, či Slovensko prijme ďalšie opatrenia a ako sa kritéria vyvinú," povedal Almunia.
Odhad inflácie prekvapil
Z vysokého odhadu rastu spotrebiteľských cien, ktorý prezentovala Európska komisia, boli prekvapení aj ekonómovia. "Je to príliš vysoké číslo. My sme síce pred pár mesiacmi tiež mali odhad nad tromi percentami, ale to sa ešte rátalo s dosť výraznými reguláciami cien od januára. Po zohľadnení nových správ o plánovanej úprave regulovaných cien očakávame budúcoročnú infláciu na úrovni 2,2 percenta," hovorí Eduard Hagara z ING Bank.
Analytik Tatra banky Robert Prega si myslí, že odhad Európskej komisie je príliš konzervatívny, čo mohla spôsobiť neistota v oblasti regulovaných cien. "Je to prekvapujúce, lebo odhady európskej komisie sa nezvyknú príliš líšiť od predikcie NBS," dodáva Prega. Otázne je podľa neho aj to, z čoho pramenilo Almuniove varovanie. "Ak by to bolo v súlade s komisiou, tak je veľká možnosť, že by sme Maastricht nesplnili. Je otázne, či má komisia všeobecne opatrnejší prístup, alebo hodnotí na základe rizík, ktoré vidí," dodáva Prega.
Komplikácia pre euro
Ak by sa prognóza komisie splnila, Slovensko by malo vážne problémy s inflačným kritériom, ktoré je už aj tak nastavené dosť tvrdo a ešte prísnejšie posudzované. Momentálne sa jeho hodnota pohybuje pri 2,8 percenta. "Neviem síce, aká bude referenčná hodnota v budúcom roku, každý údaj nad tri percentá však už môže byť problémový," dodáva Prega. Odhady komisie hovoria, že referenčná hodnota pre infláciu by mohla byť okolo 3,1 percenta. Pre posudzovanie pripravenosti Slovenska na euro bude dôležité až obdobie druhého štvrťroka 2007, až marec 2008. Vo svojej novej ekonomickej prognóze EÚ zvýšila aj odhad rastu slovenského HDP v budúcom roku zo 6,7 na 7,2 percenta.

Brusel verzus Bratislava*
 

2007

2008

Rast HDP (%)

7,1 (7,2)

5,7 (5,7)

Inflácia (%)

3,4 (2,8)

2,5 (2,1)

Deficit verejných financií (% z HDP)

3(2,94)

2,9 (2,5)

Dlh vlády (% z HDP)

31,6 (31,9)

31 (31,2)

*Odhady Európskej komisie, v zátvorke sú odhady rastu HDP a inflácie Národnej banky Slovenska. V zátvorke pri deficite a dlhu vlády sú predikcie Ministerstva financií SR. 

Odhad deficitu verejných financií
 

2006

2007

2008

Česko

3,5

3,6

3,2

Maďarsko

10,1

7,4

5,6

Poľsko

2,2

2

1,8

Slovensko

3,4

3

2,9

Zdroj: Európska komisia

Odhad miery nezamestnanosti
 

2006

2007

2008

Česko

7,4

7,1

6,9

Maďarsko

7,3

7,7

7,7

Poľsko

13,9

12,2

11,6

Slovensko

14,3

13,3

12,9

Zdroj: Európska komisia

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.