Pýtať sa na príjem je neslušné

Koľko zarábate? Táto otázka je na Slovensku stále tabu, respektíve - väčšina ľudí vám na ňu neodpovie. Obzvlášť to platí to pre vrcholných predstaviteľov podnikov, či už čisto v súkromných rukách, ale aj so štátnou účasťou.
"Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe sú témy, o ktorých sa verejne nerozpráva. Medzi ne patrí napríklad náboženská príslušnosť, koho ste volili alebo koľko zarábate," tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Siemens na Slovensku Peter Kollárik. Podobne odpovedala väčšina z 21 topmanažérov najväčších hráčov na trhu v oblasti farmácie, IT a telekomunikácií, poisťovníctva, bankovníctva, obchodu a distribúcie, výroby a expresnej prepravy, ktorých HN oslovili. Niektorí dokonca hovorili o neslušnosti klásť takéto otázky.
Skoro vojenské tajomstvo
Podľa managing partnera poradenskej spoločnosti Amrop Jenewein Group Radomíra Maka nie je v podstate nikto pripravený odpovedať na takéto otázky. "Väčšinou ide o obavu zo závisti, negatívnu spätnú väzbu," hovorí. Naopak, opačný postoj je už vidieť napríklad v susednom Česku, kde niektorí manažéri o svojich príjmoch hovoria otvorene v médiách.
Na Slovensku, ale ani v Európe zatiaľ neexistuje žiaden predpis, ktorý by topmanažérom prikazoval zverejňovať svoje zárobky. Európska únia sa pokúšala zaviesť povinnosť zverejňovať platy riaditeľov firiem, ktorých akcie sú obchodovateľné na burze. Zatiaľ však jej iniciatíva zamrzla na mŕtvom bode. Iniciatíva bola inšpirovaná americkým zákonom Sarbanes Oxley, ktorý prikazuje všetkým spoločnostiam obchodujúcim na wallstreetskej burze zverejňovať platy svojich vrcholných predstaviteľov.
Podľa denníka Die Welt však európske firmy, ktoré obchodovateľné na americkej burze, pochybujú o účinnosti tohto nariadenia: Len minimum opýtaných firiem podľa týchto novín očakáva, že nové kontrolné povinnosti v budúcnosti zabránia škandalóznym podvodom typu Enron, alebo že zvýšia dôveru investorov. "V západnej Európe sa však už dajú v niektorých dokumentoch nájsť informácie o benefitoch poskytovaných riadiacim pracovníkom," hovorí Mako.
Pol milióna mesačne? Žiadny problém
Ak teda chcú ľudia vedieť koľko zarábajú tí, ktorí napríklad spravujú ich peniaze v banke, prípadne riadia slovenský trh s liečivami, musia sa spoliehať iba na prieskumy.
Podľa prieskumu spoločnosti PricewaterhouseCoopers sa mesačné platy týchto ľudí pohybujú od stotisíc korún až po skoro pol milióna mesačne.
Manažéri s vysokým pracovným tempom si prídu na svoje aj prostredníctvom rôznych benefitov, ako sú napríklad akcie spoločnosti, v ktorej pracujú. Podľa Maka to však závisí od konkrétnej spoločnosti, jej veľkosti, ziskovosti, ale aj postavenia na trhu. "V prípade spoločností s výnimočnou pozíciou na trhu možno predpokladať, že aj ich vrcholní manažéri musia byť výnimoční profesionáli. A v takom prípade by mali byť výnimočne ohodnotení," dodáva.
Vysoké platy však niečo "stoja". Topmanažér musí poznať spoločnosť, pre ktorú pracuje, ako vlastné ruky. "Je totiž jeden z tých, ktorí ňou hýbu a rozhodujú, či sa tie ruky budú zdvíhať za ovocím na strome alebo mátať pred sebou v tme," vysvetľuje Mako. Znamená to, že sa musí vedieť rozhodnúť, zvoliť správnu stratégiu, udržať si chladnú hlavu a racionálne myslenie aj vo vypätých situáciách. "V neposlednom rade musí byť reprezentatívnou osobnosťou, aby svojou charizmou ťahal ostatných za vytýčeným cieľom," dodáva.