Väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť bez ohľadu na príjem svojich rodičov. Priemerný Slovák je na tom z pohľadu šancí na vyšší príjem podobne ako Dán, Nór alebo Fín.
Situácia je ešte spravodlivejšia v prípade, ak je dieťa alebo rodič vysokoškolsky vzdelaný. Neplatí to však pre deti najmenej zarábajúcich, ktoré zostávajú v pasci chudoby. Až 60 percent z nich má v dospelosti príjem nižší ako minimálna mzda.
Tieto výsledky vyplývajú z najnovšieho komentára Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, ktorý sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami, a naopak, nakoľko ho determinuje sociálne postavenie ich rodičov.
Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov. Jej hodnota na Slovensku je 18,4 percenta a je porovnateľná s krajinami severnej Európy.
Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich otcovia.
Závislosť príjmu detí od príjmu rodičov ovplyvňuje počet detí a vzdelanie. Miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov, je výrazne vyššia v rodinách s viac ako piatimi deťmi. Súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný, ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný.
Príjem nižší ako minimálna mzda
Najhoršie sú na tom deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 percent detí, ktorých rodič patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Viac ako priemernú mzdu zarobí iba 17 percent z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 percent.
Ak rodičia nepatrili medzi najmenej zarábajúcich, šance zbohatnúť sú podobné ako šance stať sa chudobným. Taktiež platí, že deti, ktorých rodič nepatril ani medzi 10 percent najmenej zarábajúcich a ani medzi 10 percent najlepšie zarábajúcich, majú relatívne rovnomerné príjmové rozdelenie. Šance týchto detí teda nie sú výrazne ovplyvnené zárobkom ich rodiča.
CP-čkári pracujúci v Bratislave zarobia viac
Zaujímavý je aj regionálny pohľad. Ak sa v Bratislave zamestná niekto, kto z nej nepochádza, zarobí v priemere 1471 eur, čo je o 19 percent viac ako pôvodní Bratislavčania. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až o 24 percent viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave. V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel je v Banskobystrickom kraji.
Slovensko tak podľa analýzy IFP patrí ku krajinám akými sú napríklad Fínsko, Nórsko, Kanada a Dánsko, kde je vo všeobecnosti nízka príjmová nerovnosť a vysoká mobilita príjmov. V krajinách západnej Európy alebo v USA je generačná elasticita príjmov vysoká. Napríklad vo Veľkej Británii je na úrovni 50 percent.
Medzinárodne uznávaným receptom na elimináciu pasce chudoby je pritom podľa IFP kvalitný univerzálny vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov.