18.05.2018, 00:00

Z trhu vymizli realitní špekulanti

Úvery rastú rýchlo, chceme zmierniť pravdepodobnosť, že dlžník zlyhá pri splácaní, vraví šéf dohľadu na makroprudenciálnej úrovni v NBS Marek Ličák.

Marek Ličák
Zdroj: Pavol Funtál

Maximálny dlh k ročnému príjmu je ďalšie z opatrení, ktorými chce NBS obmedziť nezdravé zadlžovanie. Prečo nestačilo stanoviť maximálnu LTV – výšku dlhu k hodnote založenej nehnuteľnosti?
Realizovali sme viacero opatrení. Začali sme v 2014, následne v 2017. Ďalšie pravidlá platia od nového roka. Bol to pomerne kompletný set rôznych opatrení. LTV bolo len jedno z nich, okrem toho tam bolo overovanie príjmu či maximálna splatnosť. Treba vysvetliť, že LTV je o tom, aby strata, ak klient zlyhá, bola čo najmenšia. Ale to nám nestačí, od začiatku nám išlo o to, aby sme nielen zmiernili straty, ale znížili pravdepodobnosť, že klient zlyhá. Teraz prichádzame s takzvaným úverovým stropom, ktorý sa pozerá na to, aký je celkový dlh klienta voči jeho príjmu.


Štandardom má byť, že výška úverov nemá prekročiť osemnásobok ročného príjmu. Ide o takzvaný DTI ukazovateľ. Prečo ste zvolili toto číslo?
Je viacero dôvodov. V prvom rade sme sa pozreli na to, kde sa trh nachádza. Od bánk sme si vypýtali informácie, už niekoľko štvrťrokov máme presné dáta. Na konci roku 2017 bolo cez 20 percent nových úverov nad úrovňou osemnásobku dlhu k ročnému príjmu. Pozreli sme sa tiež, kde sú podobné limity v zahraničí a sú podstatne prísnejšie ako u nás. Veľká Británia a Írsko ich majú na úrovni štvorky alebo päťky, Nórsko na úrovni šestky, sedmičky. Cieľom je zmierniť súčasný nadmerný rast zadlženosti. Ak sa aj porovnáme s ostatnými krajinami v regióne, vidíme, že v okolitých krajinách je rast miernejší. Naším cieľom je dostať nás na podobnú úroveň, aby rast zadlženia bol v súlade s fundamentmi. Práve tá osmička s výnimkami by mala postačovať pre náš cieľ.


Opatrenia budú zavádzané postupne. Na začiatku bude môcť mať až 20 percent úverov výnimku, postupne toto číslo klesne. Hovorili ste, že nad úrovňou DTI osem sa pohybuje niečo vyše 20 percent úverov.
Chceme zdôrazniť, že od 1. júla nedochádza k žiadnym zásadným zmenám, tie pravidlá budú implementované postupne a mierne. Mrzí nás, aká atmosféra strachu sa tu vytvára. Klienti nám volajú, že sa im pravidelne ozývajú sprostredkovatelia i banky, že od 1. júla nedosiahnu na úver. No to nie je pravda. Mrzí nás to práve preto, že práve v takomto prostredí strachu klienti robia najväčšie chyby. Treba si to poriadne premyslieť. Od 1. júla sa v podstate nič nemení.


Čo je to zdravý dlh? Lebo každý, kto má dlh vyšší ako výšku rezerv, sa môže ocitnúť v problémoch.
To je ťažká otázka. Dlh a priori nie je zlý. Pomáha najmä mladým ľuďom v čase, keď ešte ich príjmy nie sú dostatočné na zabezpečenie bývania. Je dôležité, ako sú nastavené parametre úveru. Mali by ste si zobrať taký úver, aby ste zvládli krízové situácie. Samozrejme, nikdy nemôžete mať takú rezervu, aby ste mohli splatiť celý dlh. No minimálne by ste mali mať takú rezervu, že keď stratíte prácu, dokážete splácať, kým si nájdete novú. Ak máte dlh s dostatočnou rezervou a ste schopní prejsť krízovou situáciou, vtedy môžeme hovoriť o zdravom dlhu. A práve to sa definuje cez úverové parametre, za ktoré zodpovedajú banky. Veľkú zodpovednosť za zdravé zadlžovanie tak majú banky.


A to sú tie, o ktorých hovoríme...
Už sme spomínali LTV, čo znižuje straty v budúcnosti, ale dôležitý je aj pomer dlhu k príjmu. Ak to máte dobre nastavené, tak je väčšia pravdepodobnosť, že zvládnete aj finančnú krízu. Len si spomeňme príklady z krajín ako Španielsko či Írsko, kde pred krízou zažili pomerne silný rast úverov a bolo to sprevádzané tým, že úverové štandardy sa zmierňovali. Následne nastala pomerne napätá situácia a veľká časť domácností zlyhala. Netrpeli len oni, ale celá ekonomika.


A čo u nás? Príklady z rokov 2008 a 2009 naznačujú, že banky si vedia poradiť s dlžníkmi v problémoch?
Banky majú programy na riešenie takýchto situácií. Ale vždy je to len o možnostiach klientov. V rokoch 2008 a 2009 sme vstupovali do krízy s dvojnásobne menšou zadlženosťou a parametre boli iné. Splatnosť úverov bola kratšia, úrokové sadzby boli na inej úrovni. Vtedy, keď klient prišiel a povedal, že má problémy, banka mu mala čo ponúknuť: zníženie úrokovej sadzby alebo predĺženie splatnosti. Keď sa pozrieme na portfóliá, vidíme, že mnoho úverov je na minimálnych sadzbách a zároveň veľká časť klientov je na hraničnom limite splatnosti 30 rokov. Vtedy bolo možností viac, teraz ich bude menej.


Opatrenia, ktoré chystáte, čiastočne zabrzdia úverovanie. Nebude to mať dosah na celé hospodárstvo?
Závisí to do toho, aké dosahy očakávame. Naším cieľom nie je zastaviť rast úverov. Je to pomerne citlivá záležitosť. Vždy, keď robíme tieto opatrenia, tak ich veľmi citlivo nastavujeme – pozeráme, aký dosah môžu mať na ekonomiku, na domácnosti, na banky. Ani od pripravovaných krokov neočakávame žiadnu dynamickú zmenu. Skôr očakávame, že kým teraz rastie medziročné tempo úverov na bývanie 12-percentným tempom, tak to spomalíme na

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.