15.06.2018, 00:00

Generálny riaditeľ Lidla: Za posledný rok a pol sme mzdy v predajniach zvýšili celkovo o 30 percent ​

Generálny riaditeľ Lidla Matúš Gala tvrdí, že objem vyexportovaného a predaného tovaru cez predajne reťazca bol v minulom roku v objeme viac ako 45 miliónov eur.

Gala si myslí, že zákazník nemá dôvod priplácať si za domáce výrobky.
Zdroj: LIDL

V súčasnosti je veľkým hitom umiestňovanie domácich a regionálnych výrobcov na pulty maloobchodu. Aký je momentálne ich podiel v Lidli?
Podiel slovenských potravín na našom obrate predstavuje za posledné sledované obdobie 20 percent. Počet domácich dodávateľov v Lidli narástol za posledný fiškálny rok o viac ako 10 percent a hodnota týchto tovarov v nákupných cenách v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer o štvrtinu. Je pre nás dôležité, aby dodávatelia okrem kritérií kvality a ceny splnili i kritérium objemu a kontinuity dodávky. Máme tri logistické centrá a minimálna zásobovacia jednotka je momentálne jedno logistické centrum.

Plánujete tento podiel zvyšovať?
V minulom roku sme si stratégiu nastavili tak, že chceme slovenský sortiment v našej predajnej sieti rozširovať. Dokonca sme si nastavili pozitívne diskriminačné pravidlo, že ak máme dve rovnaké ponuky od dodávateľov – jednu slovenskú a druhú zahraničnú, tak uprednostníme domácu.

Ako sa spolupracuje s domácimi dodávateľmi?
Dodávatelia, ktorí s nami spolupracujú už dlhšie, sú tí, s ktorými máme absolútne bezproblémovú spoluprácu na vynikajúcej úrovni ako s akýmkoľvek zahraničným dodávateľom. Myslím, že o potvrdení kvality hovorí aj fakt, že im umožňujeme cez našu sieť exportovať tovar do iných krajín. V predchádzajúcom roku túto možnosť využilo 48 slovenských dodávateľov a objem vyexportovaného a predaného tovaru cez naše predajne bol viac ako 45 miliónov eur.


Kam exportovali najviac?
Najčastejšie to boli trhy v Česku, Poľsku, Maďarsku, Litve, ale aj v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku a v Belgicku. Samozrejme, stále hľadáme nových dodávateľov, s ktorými musíme na začiatku spoluprácu zladiť, ale myslím si, že ak sa nám podarí dohodnúť sa na množstve, kvalite a cene, tak spolupráca beží absolútne štandardným spôsobom. Zároveň sme radi, že vznikajú nové kapacity a dodávatelia majú snahu a ochotu rozširovať svoje kapacity.

V susednom Česku sa regionálne výrobky na pulty maloobchodu začali dostávať už skôr. Ako funguje systém tam a u nás?
Veľmi nerád by som paušalizoval a hádzal všetkých do jedného vreca. Je nutné trh rozsegmentovať. Máme segmenty ako mlieko a mliekarenské výrobky, kde si myslím, že sme na vysokej úrovni, ktorá je absolútne porovnateľná s českým trhom, no máme na Slovensku aj oblasti, kde nám ešte stále chýbajú výrobné kapacity. Najväčší rozdiel možno vznikol v historickom vývoji, keď sa slovenské a české poľnohospodárstvo vybrali odlišnými cestami a dynamika vývoja bola iná. Je nutné pozrieť sa na to zo širšieho uhla pohľadu, a to je dotačný systém v jednotlivých krajinách. Slovenskí poľnohospodári sami hovoria, že je náročné konkurovať zahraničným poľnohospodárom, ak v dotačnom s

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.