Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
16.06.2018, 00:00

ECB prestane tlačiť miliardy eur. Ako to ovplyvní Slovensko?

Európska centrálna banka v súčasnosti nakupuje dlhopisy v objeme 30 miliárd eur.

ECB prestane tlačiť miliardy eur. Ako to ovplyvní Slovensko?
Zdroj: REUTERS/Ralph Orlowski

Európska centrálna banka (ECB) od októbra plánuje obmedziť nákupy dlhopisov na 15 miliárd eur mesačne a na konci roka nákupy úplne ukončiť. Uviedla to banka vo vyhlásení zverejnenom po zasadnutí menového výboru. ECB v súčasnosti nakupuje od bánk dlhopisy vlád a firiem v objeme 30 miliárd eur.

Politika ECB tak nateraz ostáva aj naďalej uvoľnená a úrokové sadzby ostávajú na aktuálnych hodnotách. Základná úroková sadzba je na rekordnom minime nula percent.

Analytikov sme sa spýtali dve otázky:

1. Ako ovplyvnia tieto kroky ekonomiku EÚ/ Slovenska?

2. Ako táto politika ECB ovplyvní banky a ľudí na Slovensku?

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Aktuálne sa tento krok príliš Slovenska nedotkne. EÚ už dosiahla svoj vrchol ekonomického rastu v tomto cykle a čaká nás spomalenie, ktoré bude spôsobené hlavne vyčerpaním ekonomického momenta. ECB vo štvrtok potvrdila, že sadzby budú na súčasných úrovniach minimálne do leta 2019, prípadne dlhšie, ak inflácia nebude rásť udržateľným tempom.

2. Výnosy v EU ale takmer vôbec nerastú (aj napriek koncu kvantitatívneho uvoľňovania QE) a výnos 10-ročného slovenského dlhopisu dokonca od začiatku roka klesá a obchoduje sa okolo 0,8 percenta. Klesajúci trend naznačuje, že investori sa zatiaľ neboja ekonomických problémov na Slovensku, ani vyšších úrokových sadzieb od ECB. Nedávno sa dokonca podarilo predať 50-ročný dlhopis za výnos 2,5 percenta, čo - len pre predstavu - je výnos na amerických dvojročných dlhopisoch.

V roku 2019 však môže začať vplývať monetárna politika na Slovensko už oveľa viac – ak ECB naozaj začne zvyšovať sadzby, prejaví sa to, samozrejme, najprv na sadzbách úverových produktov v komerčných bankách – spotrebné a hlavne hypotekárne úvery budú drahšie. To spolu s aktuálnymi novými reštriktívnymi opatreniami od NBS by mohlo viesť k oveľa menšiemu záujmu o hypotéky a v konečnom dôsledku k nižším cenám nehnuteľností. 

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance:

1. Predovšetkým je potrebné povedať, že politika Európskej centrálnej banky ďalej zostane uvoľnená. Sadzby banky neporastú až do leta roku 2019. Avšak obmedzenie výkupov aktív prispeje k nárastu výnosov v eurozóne. Samozrejme v oveľa väčšej miere to uvidíme pri problémových krajinách, ako je Grécko alebo Taliansko.

2. Celý proces sprísňovanie menovej politiky povedie okrem iného k nárastu úrokových sadzieb pri úveroch vrátane hypoték. Tento proces bude ale veľmi, veľmi pomalý. Európska centrálna banka bude veľmi pozorná, aby jej kroky neeskalovali nervozitu na trhoch.

Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding:

1. Znižovanie nákupu zo strany centrálnej banky bolo v konečnom dôsledku očakávané a myslím si, že pri súčasnej pokojnej situácii na finančných trhoch to nebude mať výraznejší vplyv. Práve Európskej centrálnej banke o to ide, znižovať postupne objem v rámci nákupov a rovnako pomaly zvyšovať úrokové sadzby, tak aby to nemalo výraznejší vplyv na finančné trhy. Pre Slovensko to nebude mať výraznejší dopad, naopak môže to mať negatívny dopad pre krajiny ako Taliansko, či Španielsko.

Napriek tomu si myslím, že dopad nebude výrazný, nezatrasie finančnými trhmi v spomínaných krajinách, pretože v ECB to majú dobre prepočítané. Naopak môže to mať pozitívnejší vplyv v tom zmysle, že sa krajinám zvýšia sadzby na dlhopisoch a bude ich to motivovať k rýchlejším a výraznejším reformám. Kľúčovou udalosťou pre Slovensko a aj eurozónu bude zmena základnej úrokovej sadzby, ktorá zatiaľ nenastala.

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:

1. Ukončenie programu kvantitatívneho uvoľňovania sa postupne prejaví na zvýšení úročenia štátnych dlhopisov, čím sa krajinám eurozóny predražia náklady na financovanie dlhu. Keďže ECB prestane dlhy krajín garantovať, investori sa budú zameriavať na kreditnú kvalitu. Je teda dôležité, aby vlády využili posledný oddychový čas na potrebnú realizáciu štrukturálnych reforiem a lacné peniaze od ECB v úvodzovkách len neprejedli. Pohŕdanie rozpočtových pravidiel a zlý stav verejných financií by mohlo problémové krajiny dostať pod tlak ratingových agentúr, zvýšiť rizikové prirážky štátnych dlhopisov a pribrzdiť ekonomický rast.

Menová politika nie je liekom na všetko a postupne sa ukazuje, že vplyv nástrojov ECB na rast inflácie sa postupne vyčerpáva. Je preto potrebné, aby sa k menovej politike pridala vo väčšej miere pridala aj tá fiškálna. Komunikácia potrebných reforiem voličom je však častokrát bolestivá a väčšinou víťazí populizmus a honba za preferenciami. Tieto faktory predstavujú výraznú limitáciu ekonomického oživenia v eurozóne, aj keď ekonomické podmienky sú v krajinách platiacich eurom v porovnaní s časmi po vypuknutí finančnej a dlhovej krízy omnoho priaznivejšie.

2. ECB svojím rozhodnutím vyslala trhom jasný signál toho, že len vyčkávala na priaznivé faktory, ktoré by podporili ukončenie programu kvantitatívneho uvoľňovania. Zároveň avizovala, že vzhľadom na nízke inflačné tlaky nepristúpi k zvýšeniu sadzieb skôr než v lete budúceho roka. Týmto rozhodnutím de facto potvrdila, že obdobie nízkych úrokových sadzieb na vkladoch a úveroch v komerčných bankách zostanú nízke aj v nasledujúcich kvartáloch. Menové podmienky v eurozóne aktuálne dosahujú svoj strop. Aj napriek ich postupnej normalizácii však budú v historickom kontexte uvoľnené ešte nejaký ten čas.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.