Rast slovenského hospodárstva by mali ľudia pocítiť aj vo svojich peňaženkách. Mzdy totiž rastú takmer vo všetkých oblastiach ekonomiky. Takmer všetci zamestnanci si na výplatnej páske môžu nájsť viac ako pred rokom. Vyplýva to z najnovšej analýzy Tatra banky.
Platy zamestnancov v štátnej správe porastú o desať percent v roku 2019 a o ďalších desať percent v roku 2020:
"Hoci rast ekonomiky zaostáva za svojimi predkrízovými úrovňami, trh práce nikdy nebol v takejto kondícii. Nezamestnanosť je rekordne nízka a mzdy rastú takmer vo všetkých kútoch ekonomiky. Slovenskú ekonomiku čakajú nové výzvy, najmä ako zvyšovať produktivitu práce tak, aby súčasné obdobie rastu miezd nebolo iba krátkym zábleskom," skonštatovali analytici banky.
Pod rast v priemysle sa podpísal aj nedostatok ľudí
Rast miezd na Slovensku potvrdzujú aj štatistiky. Priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve vlani vzrástla o 5,5 percenta, mediánová mzda sa však zvýšila až o 6,9 percenta. "Ak medián rastie rýchlejšie ako priemer, spravidla to znamená, že mzdy ľudí, ktorí zarábajú menej, rástli rýchlejšie ako tým lepšie zarábajúcim. Čo je presne to, čo ukazujú údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR," uvádzajú analytici Tatra banky.
Pod rast v priemysle sa podpísal aj nedostatok ľudí. Priemerná mzda v tomto sektore medziročne vzrástla o 6,4 percenta na 1142 eur, čo je rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve. Zamestnanci v priemysle sú aj jedným z najväčších víťazov pokrízových rokov.
"Kým v roku 2009 bola ich mzda v priemere na úrovni 760 eur, čo bolo 95 percent priemernej mzdy v hospodárstve, v roku 2017 to bolo už 104 percent. Priemerná mzda v SR vzrástla od roku 2009 o 37 percent, v priemysle až o 50 percent," doplnili analytici banky.
Polepšili si najmä slabšie zarábajúci
Z analýzy ďalej vyplýva, že finančne si polepšili najmä slabšie zarábajúci ľudia. Nemuselo však na to mať vplyv zvyšovanie minimálnej mzdy. "Mzda 25 percent najmenej zarábajúcich v hospodárstve, ktorých mzda je dostatočne vzdialená minimálnej mzde, vzrástla o 7,8 percenta. Je teda pravdepodobné, že mzdy najhoršie zarábajúcich by rástli veľmi podobným tempom aj bez zvýšenia minimálnej mzdy," myslia si analytici.
Z hľadiska dosiahnutého vzdelania rástli najrýchlejšie mzdy zamestnancom so základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez maturity. Naopak, najpomalšie rástli mzdy zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním prvého a druhého stupňa. Stále však platí, že vysoká škola dáva oveľa vyššiu šancu na nadpriemerný zárobok.
"Kým 5 percent najhoršie zarábajúcich absolventov vysokej školy zarába iba o 10 percent viac ako 5 percent najhoršie zarábajúcich stredoškolákov, priemerný absolvent vysokej školy si na výplatnej páske nájde sumu o 50 percent vyššiu, ako keby skončil odbornú strednú školu," dodali analytici.