10.07.2018, 10:39

Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov. Návrat ku korune si prajú najmä mladí ľudia

Najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov.

peniaze, euro
Zdroj: Dreamstime

Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.

Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko.

Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.

Nostalgia za korunou 

Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných.

Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov.

Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.

Diplomatická váha štátu

Medzi vzdelanejšími respondentmi prieskumu zaznieva i argument, že prijatie eura zvyšuje diplomatickú váhu štátu v rámci Európskej únie. „Členské krajiny eurozóny sa totiž pravidelne stretávajú na separátnych schôdzkach, pričom v niektorých situáciách môžu byť rozhodnutia prijaté na takomto stretnutí následne iba oznámené ako fakt zvyšku Európskej únie,“ vysvetľuje Peter Bukov.

Na druhej strane, prax ukazuje, že trendy v oblasti menovej politiky eurozóny nastavujú hlavne „ťažké váhy“ ako Nemecko a Francúzsko, pričom každý člen sa vstupom do eurozóny prakticky vzdáva (ďalšej) časti svojej suverenity, konkrétne menovej politiky, čo sa štátu v ekonomických problémoch môže „vypomstiť“ z dôvodu nemožnosti depreciácie meny – príklad Grécka je učebnicovým príkladom, píše sa v tlačovej správe spoločnosti Topforex. 

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.