Hrozia Bratislave záplavy?
-- Z rozhovorov s odborníkmi vyplynulo, že by nemalo dôjsť k závažným problémom. Závisí to však nielen od rýchlosti topenia sa snehu, ale aj od ďalších faktorov. Situácia v podhorských oblastiach Álp je lepšia ako sa očakávalo. Sneh sa z väčšej časti už roztopil. Voda vsiakla do pôdy a časť postupne odteká. Dunaj síce bude stúpať, ale stále to nie je dramatické. Najviac sa však obávame prípadných prudkých dažďov, aké sme zažili v roku 2002.
Ako hodnotíte prípravu nových protipovodňových prác v Bratislave?
-- Príprava nových technických opatrení sa rozbehla. Finančné prostriedky z európskych fondov máme garantované. Trápia ma však dlhé lehoty na prípravu týchto projektov, čo je najväčší problém.
Nemyslíte si, že po povodňovej vlne v auguste 2002, keď Dunajom pretekala takmer storočná voda, sa spočiatku akoby nič nerobilo?
-- Nemám ten pocit. V žiadnom prípade si nedovolím nikoho kritizovať, lebo viem, pod akým tlakom pracujú naši vodohospodári. Paradoxné pre nás je, že financie máme dostať v eurách. Ale čím viac sa slovenská koruna posilňuje, tým je peňazí menej. Na zlepšenie ochrany mesta potrebujeme viac ako jednu miliardu korún.
Vodohospodári z povodia Dunaja a ministerstva životného prostredia sa rozchádzajú v názore, ktorá strana bratislavského brehu je v prípade povodňovej vlny zraniteľnejšia...
-- Na základe priečnych profilov je jasné, ktorý úsek je nebezpečnejší. Hrádza na petržalskej strane medzi Starým a Novým mostom je o 40 centimetrov vyššia ako protipovodňový múrik na ľavom brehu v meste, ktorý je aj v zlom stave. Z technického hľadiska preto niet o čom hovoriť, je to jasné.
Kedy nastane stav, že ako primátor Bratislavy si poviete -- už môžem byť pokojnejší?
-- Protipovodňové opatrenia sa budú realizovať tri roky. Sú rozdelené na niekoľko etáp, ale prvé ochranná práce sa skončia oveľa skôr. Rozšíri sa napríklad koryto Dunaja pod Bratislavou a posilnia sa protipovodňové zábrany na brehoch rieky.