Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.08.2018, 00:00

Domov priniesla španielsku kultúru

Slováci, ktorí uspeli v zahraničí, no rozhodli sa ísť späť. S cieľom zužitkovať cenné skúsenosti doma.

Domov priniesla španielsku kultúru
Zdroj: Zuzana Janek

Vyskúšala si život v niekoľkých štátoch, no najviac jej učarovala krajina fiesty, pláží a pomarančov. Španielsko. Dnes editorka Zuzana Svak žije jednou nohou vo Viedni, druhou v Bratislave. Keď jej práve rukami neprechádzajú najnovšie vedecké práce z oblasti jadrovej energetiky, pracuje na tom, aby sa s jej srdcovou kultúrou Pyrenejského polostrova stretávali pravidelne aj ľudia v rodnej Bratislave a okolitých krajinách.


Všetko zmenil študijný pobyt
Nachádzame sa v centre Viedne. Panujú letné horúčavy a mesto je plné ľudí. Zuzanu stretávame na jednom z námestí pri rieke. Hoci je koniec týždňa, srší z nej pozitívna nálada. „Poďme si sadnúť, tu neďaleko je môj obľúbený podnik s terasou na streche. To mám zo Španielska, milujem terasy, človek vidí na celé mesto a aj v horúčavách je tam príjemne. I keď, toto pre mňa ešte horúčavy nie sú, v Madride som bežne zažívala 40-stupňové extrémy,“ dodáva so smiechom a poukazuje na to, že má na sebe oblečené čierne sako s dlhým rukávom.


Vyvezieme sa teda na vrchné poschodie, usadíme sa k stolu s výhľadom na Stephansdom a Zuzana sa rozhovorí o tom, ako sa to celé začalo. Do zahraničia odišla prvýkrát ešte počas strednej školy, do Spojených štátov. Tvrdí, že táto skúsenosť jej otvorila nové obzory v súvislosti s plánmi do života. Následne sa vrátila do Bratislavy študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo angličtiny a španielčiny na Univerzite Komenského. „V tom čase ma viac ťahalo k anglicky hovoriacim krajinám. V roku 2005 som sa však dostala na Erasmus do Madridu. Zasiahol ma natoľko, že mi bolo jasné, že tam chcem žiť,“ vysvetľuje.


Ešte na Slovensku, ako mnoho študentov, pracovala aj popri škole. Do korporácie ju prijali práve vďaka španielčine. „Vtedy som bola prvýkrát sklamaná – vyštudovala som v tom čase prestížny odbor, španielčinárov bolo málo. Prisľúbili mi pozíciu, na ktorej som mala komunikovať s ,native‘ Španielmi. A to sa nestalo,“ opisuje s tým, že dostala na starosť slovenský trh a so španielčinou vôbec neprichádzala do kontaktu. „Osoba, ktorá bola na pozícii pre ich trh, mala veľké medzery v španielčine. Nadriadeným som hovorila, že skúsenosti aj schopnosti mám. No odbili ma. Aj to vlastne pôsobilo ako motivácia odcestovať,“ dodáva s tým, že v korporácii nevidela dlhodobú budúcnosť.


Od energetiky k diplomacii
Preto sa jedného dňa odhodlala a s tisíc eurami vo vrecku odletela do Madridu. „Nebolo to vôbec také tragické, ako si mnohí môžu myslieť. Vedela som, že týmto chcem v živote začať. Dala som si limit dva mesiace, dokedy sa musím zamestnať. A podarilo sa,“ pokračuje.

Pracovať začala pre spoločnosť Endesa, najvýznamnejší elektroenergetický podnik v krajine. Darilo sa jej, až kým v roku 2010 prišiel veľký posun. Španielsko predsedalo Európskej únii a Zuzanu oslovili, aby zastupovala Slovensko pre Európsku komisiu. „Takéhoto reprezentanta mal každý členský štát, našou úlohu bola organizácia logistiky delegácie, zabezpečovanie komunikácie medzi vládnymi delegáciami, ktoré chodili na stretnutia,“ vysvetľuje.


Nebolo to však vždy jednoduché a viackrát bola rozčarovaná správaním Slovákov, s ktorými prichádzala do kontaktu. „Samozrejme, nedá sa generalizovať. Ale prekvapil ma nedostatok flexibility ľudí, hlavne na vyšších pozíciách, často dávali pocítiť svoju dôležitosť, čo občas hraničilo až s aroganciou. Napríklad, raz prišla delegácia, ktorá si moju prácu pomýlila s prácou hostesky a začali nám rozdeľovať úlohy, ako keby sme si neboli vedomí našich zodpovedností. Pracovať s určitými Slovákmi je ťažké, ale všetko sa dá, keď máte ten správny prístup,“ hodnotí Zuzana.


Po skončení predsedníctva sa zamerala na interkultúrnu komunikáciu. Ponúkli jej doktorandské štúdium na Univerzite Alcala de Henares, ktoré prijala a živila sa tlmočením. V Španielsku ju však práca v tejto oblasti až tak nenapĺňala – väčšina slovenských migrantov má dobré jazykové znalosti, sú to profesionáli, ktorí tlmočenie nepotrebujú. „Spolužiačka z vysokej školy v Anglicku mi navrhla ísť pracovať do Londýna. Do Británie totiž migrujú rôzne sociálne vrstvy zo Slovenska, Španielska a z Južnej Ameriky,“ vysvetľuje. Migranti, často s nižším vzdelaním, ktorí neovládali jazyk, boli skupinou, pre ktorú následne tlmočila v lekárskom prostredí, na úradoch alebo na súdoch.


Kríza ju dostala domov
Po roku však hospodárska kríza zasiahla už aj ostrovy, a to sa premietlo i do jej zamestnania. „Sektor Cross-Cultural Interpreting bol dôsledkami rozpočtových škrtov taký okresaný, že sa z platu tlmočníka dalo len ťažko vyžiť. Navyše zamestnávali na tlm

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.