Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.08.2018, 11:47

Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou, ukazuje analýza

Na Slovensko sa dováža predovšetkým spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky.

Označenie bio či nízkotučný na výrobku neznamená, že by ste ho mali automaticky vložiť do nákupného košíka. Bio môže byť aj masť alebo sušienka, čo nie je práve typ potravín, ktoré by ste si mali dopriať, keď sa snažíte zhodiť zopár kíl.  A nízkotučný ochutený jogurt určite obsahuje aj cukor alebo iné sladidlo a ďalšie prídavné látky.
Navyše existujú štúdie, podľa ktorých majú ľudia tendenciu jesť väčšie množstvo potravín, ktoré sa vydávajú za zdravé. Pozor teda na organické mliečne výrobky, cereálne tyčinky, bio klobásky a ďalšie lákavé potraviny. Dopriať si ich raz za čas je možné, ale rozhodne po nich neschudnete.
Radšej čítajte zloženie potravín a sledujte kalorickú hodnotu.
Zdroj: Flickr

Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou. Vývoz potravín je o tretinu nižší ako ich dovoz. Informovala o tom Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho družstva (SFD).

"V prípade potravinovej sebestačnosti sa má z ekonomického hľadiska zmysel zamýšľať hlavne nad tzv. relatívnou potravinovou sebestačnosťou. V tomto zmysle sa krajina potravinovo sebestačnou stáva vtedy, keď vyprodukuje dostatok potravín, ktoré môže v prípade záujmu vymeniť za potraviny z iných krajín, na ktoré majú jej obyvatelia chuť. Nejedná sa teda o absolútnu potravinovú sebestačnosť, teda že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré si tu potom aj skonzumujeme," priblížila.

Dovážame predovšetkým spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky

Štatisticky sa podľa nej môže úroveň relatívnej potravinovej sebestačnosti odmerať dvoma spôsobmi. "Prvý spôsob je založený na výpočte salda zahraničného obchodu, kedy od vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov odpočítavame ich dovoz. Druhý spôsob sa zaoberá rozdielom medzi produkciou a spotrebou kľúčových potravín v ekonomike," spresnila.

"Na základe údajov, či už Štatistického úradu SR alebo Eurostatu sme prepočítali potravinovú sebestačnosť prvým spomínaným spôsobom, teda ako saldo zahraničného obchodu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. A výsledok? Za posledných 20 rokov Slovensko nebolo ani raz z tohto pohľadu potravinovo sebestačné. Vývoz totiž ani raz neprevýšil dovoz, a teda každý rok bolo saldo vykázané ako záporné. V štatisticky najaktuálnejšom roku 2016 predstavoval tento deficit mínus 1,25 miliardy eur, pričom dovoz agrovýrobkov a potravín v analyzovanom roku predstavoval 4 miliardy eur a vývoz 2,75 miliardy eur. Export bol tak v porovnaní s importom nižší o približne tretinu," uviedla.

Na Slovensko sa podľa Sadovskej dováža predovšetkým spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky (vrátane hydinového mäsa), ktorých objem presahujúci 725 miliónov eur tvorí z celkového dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov takmer pätinu. Nasledujú sladkosti (kakao, čokoláda a cukrovinky) vo výške 325 miliónov eur, mliečne výrobky a syry vo výške 307 miliónov eur. Pomerne veľkým dovozcom je Slovensko aj v prípade ovocia a zeleniny, nakoľko v oboch prípadoch dovoz prevyšuje úroveň 200 miliónov eur.

"Naopak, Slovensko je veľmi silným vývozcom obilnín, strukovín či olejnatých semien. V roku 2016 bol ich vývoz evidovaný v objeme 528 miliónov eur a z celkového vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval takmer pätinu. Pomerne silný máme na Slovensku aj vývoz sladkostí v objeme 328 miliónov eur, a taktiež mliečnych výrobkov a syrov v objeme 232 miliónov eur. V prípade spracovaného a konzervovaného mäsa a výrobkov z mäsa (zahŕňajúc aj hydinu) vývoz zo Slovenska predstavuje 250 miliónov eur," poznamenala.

Pozitívne saldo bolo v prípade klasických poľnohospodárskych komodít

Upozornila, že najväčší podiel na zápornej hodnote salda (až 1,25 miliardy eur) má už spomínané spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky, v prípade ktorých je vývoz o 475 miliónov eur nižší ako dovoz. Inak povedané, vývoz je o dve tretiny nižší ako dovoz.

Pomerne veľký "nepomer" medzi vývozom a dovozom je v prípade ovocia, nakoľko jeho dovoz je až šesťnásobne vyšší ako vývoz. A reč nie je iba o citrusoch či tropických plodoch, pretože tento pomer platí aj pre "slovenskú klasiku" v podobe skupiny malvicových plodov, kôstkového ovocia, iného stromového či kríkového ovocia a orechov. V prípade zeleniny a melónov je dovoz až deväťnásobne vyšší ako vývoz. V prípade mliečnych výrobkov a syrov bol vývoz o štvrtinu nižší ako dovoz, v prípade sladkostí (kakao, čokoláda a cukrovinky) bol pomer takmer vyrovnaný.

"Naopak, pozitívne saldo bolo evidované v prípade klasických poľnohospodárskych komodít, teda obilnín, strukovín a olejnatých semien. Vývoz v ich prípade presiahol dovoz o asi 400 miliónov eur, inak povedané, vývoz bol trojnásobne vyšší ako ich dovoz. Aj v prípade hospodárskych zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, ako napríklad surové mlieko, vajcia či vlna prevyšoval vývoz nad dovozom," dodala analytička SFD.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.