Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.08.2018, 00:00

Hlavnou hrozbou je automatizácia

Pre Slovensko by malo byť úlohou zamyslieť sa nad tým, ako možno diverzifikovať výrobu a čo urobiť s tým, že sme takí závislí od automobilového priemyslu, tvrdí pre HN Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku.

Hlavnou hrozbou je automatizácia
Zdroj: Pavol Funtál

Americký prezident Donald Trump tento týždeň potvrdil, že chce zaviesť 25-percentné clá na dovoz európskych áut. Podľa prepočtov sa to výrazne dotkne aj slovenskej ekonomiky. Môže to byť pre ňu skutočným problémom? A čo na to hovoria členské firmy vašej komory?
Spoločnosti tento vývoj veľmi pozorne sledujú. Vo svojich centrálach určite analyzujú, aký to bude mať na ne dosah. Nejaké čísla som už videl. Posledný odhad hovorí, že na slovenskú ekonomiku to môže mať dosah rádovo 80 až sto miliónov eur. Nie je to teda pre ňu zanedbateľné číslo. Na druhej strane je to údaj, ktorý už zaznel, ale zatiaľ ešte nebol schválený. Otázkou zostáva, čo s tým slovenská vláda môže urobiť. Veľa toho nedokáže. Slovensko v tomto smere nemá žiadnu autonómnu politiku. Je to plne v kompetencii Bruselu.

Tlmočia vám obavy z tohto vývoja nejaké automotive spoločnosti podnikajúce na Slovensku?
Firmy, ktoré sú členmi našej komory, sa orientujú prevažne na európsky trh. Samozrejme, na Slovensku podnikajú aj významné spoločnosti, ktoré dosť značnú časť svojej produkcie exportujú do Ameriky. Tie to určite nevnímajú pozitívne. Je otázne, ako dlho by takéto clá trvali a najmä aký účinok by potom mali sekundárne dosahy.

Aké riziká teda firmám hrozia?
Ja si nemyslím, že takéto clo vždy vedie nevyhnutne iba k nárastu cien a poklesu výroby. Práve naopak, mnohé firmy hľadajú iné trhy, na ktoré by mohli svoju produkciu umiestniť. A práve tu nastáva spomínaný sekundárny dosah. Môže totiž vzniknúť situácia, že prebytok výrobkov a tovarov, na ktoré sú uvalené clá, vytvorí na iných trhoch tlak na cenový pokles. No a to môže negatívne vplývať na hospodárenie či daňové príjmy konkrétnej krajiny. Avšak pre Slovensko by malo byť úlohou zamyslieť sa nad tým, ako možno diverzifikovať výrobu a čo urobiť s tým, že sme takí závislí od automobilového priemyslu.

Ohrozuje nás táto závislosť aj v súvislosti s avizovaným uvalením amerických ciel?
Fakt, že tu máme veľa automobiliek, nemusí byť nevyhnutne problémom. Dôležité je však to, ktorá časť produkčného cyklu je na Slovensku umiestnená. Ak sú to iba plechy, karosérie či motory, tak to nie je úplne ideálne. Keď sa v súčasnosti pozriete na to, čo tvorí hodnotu auta, uvidíte, že viac než polovicu predstavuje jej softvérová časť. Slováci by preto mali pouvažovať o tom, čo chcú v budúcnosti robiť a ako sa vyhnúť vznikajúcim rizikám. Tie totiž nie sú spojené iba s otázkou obchodnej vojny, ale aj s nástupom umelej inteligencie a čoraz väčšej automatizácie. To je síce možno vzdialenejší, ale určite väčší problém pre túto krajinu.

Clá sa netýkajú iba áut, ale aj iných výrobkov. Medzi Amerikou a Európou je už niekoľko mesiacov obchodná vojna...
Prezident Trump sa domnieva, že ochranárske opatrenia pomôžu znovuoživiť výrobu v Amerike, a to prinesie prosperitu širšej skupine strednej vrstvy. Do určitej miery je to spojené s tým, že USA odstúpili od parížskej klimatickej dohody o znižovaní emisií. Spojené štáty v posledných rokoch objavili nové ložiská plynu a ropy. Práve tie chcú spolu s ochranárskymi opatreniami využiť na to, aby sa znovu naštartovala výroba, ktorá z Ameriky odchádzala do iných, lacnejších krajín.

Veríte, že ochranárske opatrenia prispejú k opätovnému naštartovaniu výroby?
To ja nedokážem povedať. Podľa mňa je to však skôr o tom, že súčasná americká administratíva považuje tieto opatrenia ako nutný signál, že so systémom, ktorý je momentálne vo svete, nie je úplne spokojná. Skrátka, že ten systém Američanom ubližuje.

Čo chce Washington týmito opatreniami vlastne dosiahnuť?
Prezident Trump je známy biznismen a strategický hráč. Z môjho pohľadu si týmito krokmi pripravuje pozíciu na zmeny, ktoré by sa inak ťažšie dosiahli. Americká administratíva poukazuje napríklad na krádeže intelektuálneho vlastníctva, na nekalé obchodné praktiky čínskych firiem či na potrebu zmeny systému fungovania Svetovej obchodnej organizácie. A toto všetko je podnetom na to, aby sa o spomínaných zmenách začalo prinajmenšom serióznejšie diskutovať.

Čo na to hovoria firmy?
Prirodzene, americkí podnikatelia aj firmy nám tlmočia obavy, že tieto opatrenia ublížia ekonomike Spojených štátov. Napriek tomu je administratíva ochotná do toho ísť.

Tieto kroky však nezostali bez odpovede ostatných krajín...
Samozrejme, nikto sa nemôže čudovať, že prichádzajú odvetné opatrenia. Európa nemá inú alternatívu, než sa brániť. Hovorí jasne – my to nechceme a nikomu to neprospeje, ale potrebujeme chrániť naše záujmy. Na druhej strane, nejde len o obranu európskych firiem. Je to zároveň signál adresovaný európskym voličom, že aj Únia dokáže chrániť svoje záujmy. Dôležité je však pripomenúť i to, že americké firmy nehovoria iba o voľnom obchode, teda free trade, ale takisto o spravodlivom obchode, teda fair trade.

A to je opäť niečo, čo možno nie každý z nás vníma rovnako. V každom prípade však súčasný systém podľa mnohých predstaviteľov americkej vlády potrebuje určitú reformu a zmeny. Tieto opatrenia by mali prispieť k tomu, aby sa dosiahli väčšie ústupky pri očakávaných rokovaniach. Myslím si, že na tom sa zhodnú aj európski politici.

Cieľom Americkej obchodnej komory je zlepšovať podnikateľské prostredie. Nemyslíte si, že práve ochranárske opatrenia ho môžu deformovať?
Je dôležité brať do úvahy, v akom kontexte sú tieto aktuálne opatrenia diskutované, schvaľované a zavádzané do praxe. Súčasná americká administratíva sa okrem iného zaviazala aj zlepšiť možnosti podnikania v Spojených štátoch. S týmto cieľom prijala pomerne výraznú daňovú reformu. Prezident Donald Trump prisľúbil zníženie regulácií a odstránenie mnohých požiadaviek, ktoré sa v súčasnosti kladú na biznis. Samozrejme, uvalenie ciel nie je krokom, ktorý by zlepšoval možnosti obchodu. Práve naopak. Na druhej strane je potrebné pozerať sa na celú situáciu aj z hľadiska toho, aký mandát má americká administratíva a na základe čoho bol zvolený prezident. Dôležité je i to, aká situácia dlhodobo panovala v Spojených štátoch pred zvolením Donalda Trumpa.

Čo tým máte na mysli?
Amerika sa po finančnej kríze z roku 2008 relatívne rýchlo zotavila a začala opäť rásť pomerne rýchlym tempom. Od roku 2010, keď sa Spojené štáty dostali z recesie, ich hospodársky rast nikdy neklesol pod 1,5 až dve percentá. V poslednom funkčnom období vlády Baracka Obamu to boli dokonca aj viac ako tri percentá. Napriek tomu sa politická nálada v krajine zmenila. Prieskum podnikateľskej klímy vám možno povie, že biznisu sa darí, krajina rastie a napreduje dobrým smerom. Ale keď sa spýtate bežných ľudí, ako sa im žije, tí vám môžu povedať niečo iné. Bolo to vidieť aj na zvolení súčasnej administratívy. Napokon, niečo podobné máme aj na Slovensku.

Chcete tým povedať, že ekonomická situácia ľudí nebola až taká dobrá, ako hovorili štatistiky?
Presne tak. Ak by situácia a prosperita v krajine boli také výrazné, tak by predsa nedošlo k týmto protestným hlasom. Podobne to bolo napríklad aj v Británii pri referende o brexite. Krajina síce rástla a ľuďom sa darilo, ale zďaleka nie všetkým. A teraz je otázkou, čo sa s tým dá robiť.

Kde je podľa vás najväčší problém?
Dlhodobý trend v Amerike ukazoval, že počet existujúcich aj novovznikajúcich pracovných miest v sektore výroby sa neustále znižuje. A súčasný prezident je presvedčený, že tento trend nie je pozitívny a treba ho zvrátiť. Napokon, presne to tvrdia aj médiá v súvislosti s poslednými publikovanými štatistikami. Nasvedčujú tomu aj čísla týkajúce sa rastu produktivity, ktoré zverejnila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Tá tvrdí, že nové pracovné miesta vznikajú prevažne v sektoroch, kde je rast produktivity najnižší. Napríklad v Spojených štátoch to bol sektor služieb. Rovnaké to je aj v Nemecku, kde síce čoraz viac ľudí má prácu a je tam veľmi nízka nezamestnanosť, ale rast dnes nie je uspokojivý pre značnú časť populácie. A teraz je otázne, že keď máme takýto trend, ako by sa dal zvrátiť.

Od júna tohto roka ste novým výkonným riaditeľom Americkej obchodnej komory na Slovensku. S akými cieľmi a ambíciami ste nastupovali na túto pozíciu?
Moje ambície sa odrážajú od toho, čo je samotným poslaním Americkej obchodnej komory. Súčasne však musia zohľadňovať aj to, čo a za aké obdobie je vôbec možné v tejto funkcii urobiť. Ja som Slovák a k tejto krajine mám ako súkromná osoba určitý vzťah. Zároveň však mám od našich členov celkom jasné zadania, ktoré musím napĺňať.

O akých zadaniach teraz hovoríte?
Mám tým na mysli zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku a vytváranie možností na to, aby biznis a podnikanie firiem boli v tejto krajine ľahšie, ziskovejšie a udržateľnejšie. No a mojou osobnou ambíciou je čo najviac prispieť k tomu, aby Slovensko bolo modernou a úspešnou krajinou, v ktorej sa darí biznisu. Bude to závisieť aj od času, ktorý na tejto pozícii strávim. Zatiaľ je neurčitý. Skutočne neviem, ako dlho tu budem.

Vravíte, že máte k našej krajine vzťah. Ovplyvňuje to nejakým spôsobom vašu prácu?
Samozrejme. Záleží mi na tom, aby zlepšenie podnikateľského prostredia, na ktorom pracujeme, pomohlo tejto krajine. Každý jeden zahraničný podnikateľ vám povie, že sem prišiel vytvoriť nové pracovné miesta, bude platiť dane a podobne. Otázka však znie, do akej miery je jeho biznis udržateľný. Americká obchodná komora zastupuje mnoho firiem, ktoré sú vo svojej oblasti na technologickej aj manažérskej špičke. A ja som presvedčený, že naša komora bude vždy podporovať to, čo je dobré nielen pre jej členov, ale aj pre celú krajinu.

Keď porovnáte podnikateľské prostredie pred dvoma rokmi, keď nastupovala k moci súčasná koalícia, a dnes, kde vidíte najväčší rozdiel? Sú podmienky na podnikanie v súčasnosti priaznivejšie?
Toto je veľmi komplexná otázka. Môžete sa zamyslieť nad tým, ako sa vy osobne máte. Subjektívne si poviete, že máte lepší plat či zamestnanie než ostatní. Boli ste povýšený a celkovo sa vám darí. To isté platí pre firmy. Jednotlivé spoločnosti si povedia, že obchody im idú dobre. Avšak objektívne by to mohlo byť aj lepšie.

Od čoho teda závisí, aby sa firmám na Slovensku objektívne darilo lepšie?
Tých vecí je viacero. Jedna z najdôležitejších je však tá, aké podmienky sú na trhu. Nie iba na Slovensku, ale globálne. Keď príde recesia a opýtate sa zahraničných firiem, ako sa im vodí v našej krajine, povedia, že nie príliš dobre. Nevyhnutne to však nemusí znamenať, že podmienky na podnikanie sú na Slovensku veľmi zlé. Navyše, veľa firiem prišlo na Slovensko nie kvôli tomu, aby slúžili lokálnemu trhu, ale aby rozšírili výrobu či sieť služieb, ktoré sú súčasťou určitého globálneho rámca. Nemusia to teda byť výlučne lokálne podmienky, ktoré ovplyvňujú celkové vnímanie toho, ako sa firmám na Slovensku darí.

Skúsim sa teda spýtať inak. S čím majú dnes zahraničné firmy najväčší problém?
Z môjho pohľadu je pre Slovensko určite pozitívne to, že máme nízku nezamestnanosť. Ak sa však opýtate podnikateľov a hlavne zahraničných manažérov pôsobiacich v našej krajine, s akým problémom zápasia, tak vám zaručene povedia, že je to nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V praxi to znamená, že v prospech Slovákov hrá fakt, že máme veľa pracovných miest. V neprospech firiem zase to, že si veľmi nemajú si z čoho vyberať. Samozrejme, vytvára to tlak na rast miezd a následne i na zamestnávateľov, aby ponúkali lepšie podmienky. To sa nie vždy môže páčiť všetkým manažérom. A zohráva to určitú úlohu aj v centrálach firiem, keď prijímajú investičné rozhodnutia, či ďalej expandovať na Slovensku alebo nie.

Podľa čoho sa tieto spoločnosti definitívne rozhodnú, či u nás budú ďalej investovať?
Dôležité je vnímať, aká je celková administratívna záťaž pre firmy. Keď sa pozrieme hlbšie do histórie, tak typickou črtou Slovákov je byrokracia. Tá ide nielen do bývalého Československa, ale až do Rakúsko-Uhorska, ktoré bolo tiež kedysi považované za byrokratickú monarchiu. Keď si pozriete staré filmy, uvidíte, akú agendu mali úradníci. Za každú cenu sa snažili udržať si miesto, pretože bolo výhodné pracovať pre štát.

Hovoríte, že na Slovensku pretrváva byrokracia. V Spojených štátoch je to lepšie?
V Amerike bola situácia vždy iná. Spomenul som síce Rakúsko-Uhorsko, ale celé je to skôr európsky model. Mnohokrát sa na Slovensku vyžaduje to, čo povie Brusel. Ako konkrétny príklad môžem uviesť najnovšie nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR. S tým Slováci naozaj veľa neurobia. Na druhej strane je však dôležité, aký prístup má úradník k podnikateľovi či firme. Či napríklad pracovník daňového úradu alebo Finančnej správy prichádza na kontrolu s tým, že nutne musí nájsť nejaký problém. Alebo ho uspokojí zistenie, že kontrolovaná firma je dobrým podnikateľským subjektom, ktorý platí všetky odvody a dane. Dôležité je teda vnímať aj ústretovosť štátnych orgánov.

Sme na tom lepšie než povedzme pred dvoma rokmi?
Niektoré veci sa v tomto smere naozaj pohli dopredu, ale určite je tu priestor na ďalšie zlepšenie. Isté je, že posledné dva roky je Slovensko vnímané ako dobrá krajina na investície. A to aj napriek turbulenciám, ktoré sme zažili v uplynulých mesiacoch. Dôvodom je to, že tu stále panuje ekonomická stabilita. Slovensko je považované za plnohodnotného člena Európskej únie, máme euro a zároveň rastie ekonomika. Toto sú pozitíva, ktoré si mnohí podnikatelia všímajú. Na druhej strane sú schopní pomenovať nedostatky.

Na čo sa najviac sťažujú?
Predovšetkým na administratívnu záťaž, vymožiteľnosť práva či súdy. To všetko sú staré veci, ktoré sa s nami vlečú celé desaťročia. Ďalším neduhom je vzdelávací systém. Túto tému Americká obchodná komora nielen otvára, ale prináša aj konkrétne návrhy, ako ju zlepšiť. Avšak dva roky od nástupu súčasnej vlády sú rozhodne príliš krátke obdobie na to, aby sa v tejto otázke dala dosiahnuť nejaká výrazná zmena a rozdiel.

Čo konkrétne teda robíte pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku?
Prichádzame s mnohými zaujímavými a podnetnými nápadmi a diskusiami, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu situácie. Ale to je dlhodobý proces. Samozrejme, ak príde nejaká novela zákona, ktorá vstúpi do platnosti okamžite, napríklad v Zákonníku práce, tak jej dosah môže byť veľmi citeľný. Takže v skratke – situácia nie je výrazne iná, ako bola pred rokom či dvoma. Je dobrá, hlavne čo sa týka makroekonomiky.

A z hľadiska politickej stability?
Z tohto hľadiska bola dobrá donedávna. Teraz máme nového premiéra aj vládu. Na druhej strane, aktuálna situácia nenaznačuje, že by predčasné voľby boli momentálne na programe dňa. To všetko sú pre podnikateľov dôležité veci.

Ste v pravidelnom kontakte s vládou a dávate jej nejaké návrhy na zlepšenie v týchto oblastiach?
Predchádzajúca vláda Roberta Fica mala vo svojom programovom vyhlásení mnohé veci, ktoré odporúčala Americká obchodná komora. Vláda Petra Pellegriniho toto programové vyhlásenie viac-menej prevzala. To znamená, že existuje určitý záväzok a agenda vlády, ktoré sú v súlade s tým, čo sa snažíme dosiahnuť a na čo dlhodobo poukazujeme. Prirodzene, otázne je, do akej miery bude úspešné zavádzanie týchto odporúčaní do praxe.

Darí sa vám to?
Nie vždy. Chápem, že vláda je tvorená trojkoalíciou. Rokovanie troch koaličných strán je v tejto oblasti často zložité. Pre nás je však podstatné to, že sme do tejto diskusie prizývaní. Jednotliví štátni úradníci sa s nami o týchto témach bavia a zaujímajú sa o naše názory.

Keď porovnáte Slovensko s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky, tak v kvalite podnikateľského prostredia zaostávame, alebo je to problém celého regiónu?
Osobne si myslím, že to nie je problém iba Slovenska. Stačí, keď sa pozriete na posledný vývoj v susedných krajinách. Určité výhrady proti tomu, ako postupujú ich vlády, prichádzajú priamo z Bruselu. V každom prípade netreba zabúdať, že celý tento región je pre zahraničné firmy stále atraktívny. Prúd ich investícií sa nezastavil. Avšak s tým sa nemôžeme uspokojiť. Chýba nám totiž alternatívna realita.

Čo si pod tým predstavujete?
Jednoducho to, čo by sa stalo a ako by to vyzeralo, keby sme mali lepšie zákony a vymožiteľnosť práva. Skrátka, o koľko viac investícií by sem prišlo. Ak niekto poukáže na to, že naše podnikateľské prostredie je dobré a stále k nám prichádzajú investície, ja sa ho spýtam na to, koľkí investori sa sem rozhodli neprísť. Hneď ďalšia otázka bude, o čo lepšie a kvalitnejšie investície by sem prišli, keby bola situácia iná. A rovnako je to aj v ostatných krajinách v našom regióne. Samozrejme, kus práce sa skutočne urobil. Dôležité je však v tomto úsilí pokračovať. Nielen v deklarovaných slovách, ale najmä v reálnych krokoch.

Prečo má práve Vyšehradská štvorka takýto problém?
Problém tohto regiónu je kultúrny. Potrvá celé desaťročia, kým sa to zmení. Takže to nie je to iba špecifikum Slovenska. Transformácia, ktorú sme zažili v 90. rokoch minulého storočia a ktorá sa v určitom smere stále neskončila, v nás zanechala svoje dedičstvo. A netýka sa to výlučne toho, čo je napísané na papieri. Nemusí to nutne znamenať, že by sme mali zlé zákony. Keď hovoríme s úradníkmi, či už priamo s ministrami alebo s inými zástupcami jednotlivých rezortov, tak stále apelujeme na to, aby bola legislatíva priaznivo nastavená. Dôležité je však zároveň i to, aby bola pozitívne vnímaná aj interpretácia tejto legislatívy.

Čo tým máte na mysli?
To, ako sa verejnosť pozerá na ľudí, ktorí túto legislatívu reálne vykladajú. Ako vníma správanie sudcov či ministerských úradníkov. A ako vidí napríklad zahraničných investorov či domácich podnikateľov. Je to niekto, kto sem prišiel zarobiť, alebo prispieva aj k prosperite tejto krajiny?

Bol by teda rozdiel v počte a kvalite investorov výrazný, keby sa všetky spomínané veci zlepšili?
Ja si myslím, že by bol naozaj výrazný, aj keď je otázne, čo považujete za výrazný rozdiel. V každom prípade nám tieto veci dávajú určitý signál. Možno si to niektorí ľudia priamo nespoja, ale keď sa ich napríklad spýtate, prečo väčšina investícií prichádza do regiónu Bratislavy, takmer vždy začnú hovoriť o nedobudovanej infraštruktúre. Prípadne o tom, že Bratislava je blízko Viedne a odľahlejšie regióny jej nemôžu konkurovať. Samotná fyzická infraštruktúra však nestačí na to, aby sem investori zavítali.

V čom vidíte prekážky okrem nedostavanej diaľnice z Bratislavy do Košíc?
Dôležitým momentom je povedzme to, aké sú v tých regiónoch školy pre deti cudzincov. Nedávno sme to videli pri výbere nového sídla Európskej liekovej agentúry, kde sa Bratislava porovnávala s Barcelonou a Amsterdamom, či predtým s Londýnom a Parížom. Ak sa usilujete o pritiahnutie určitých investícií do Bratislavy a súperíte s inými mestami a regiónmi, musíte sa pozerať aj na podmienky, ktoré pripravíte pre život manažérov a ich rodiny. A tie sú v Bratislave skrátka iné než v Barcelone či Amsterdame. Je to celkovo aj o imidži tej-ktorej krajiny.

Ktoré faktory určujú, aký imidž má krajina v očiach zahraničných investorov?
Ten imidž je tvorený napríklad aj tým, že viete, že v tejto krajine sa darí biznisu. Podnikatelia sú tam vítaní, existujú v nej možnosti na kultúrne vyžitie či na vzdelávanie detí. Tieto veci sa v medzinárodnej komunite pomerne rýchlo rozšíria. Táto komunita je globalizovaná. Ľudia sa navzájom poznajú a reputácia krajiny sa skutočne tvorí tým, akú osobnú skúsenosť s ňou majú. Ak sa tu niekomu darí a ostatným povie, že to je vďaka kvalitným ľuďom aj ústretovosti štátnych orgánov, tak to je veľmi dôležitý faktor, ktorý pred príchodom zvážia aj iní podnikatelia a investori. A platí to tiež naopak. Dokonca ak má niekto zlú skúsenosť, tak negatívna reklama sa šíri ešte rýchlejšie než pozitívna.

A čo sa teda v medzinárodnej komunite hovorí o našej krajine?
Slovensko alebo Bratislava sú vnímané tak, že je tu celkom živá a kvalitná komunita IT špecialistov. Sú tu ľudia, ktorí sa zaoberajú kybernetickou bezpečnosťou. Je tu napríklad Eset. Aj preto sú mnohí ľudia ochotní prísť sem na konferenciu, prípadne stretnúť sa a urobiť biznis s ľuďmi, ktorí sa v tejto komunite pohybujú. Avšak ešte lepšie by to bolo, keby sme mali kvalitnejšie zákony, vymožiteľnosť práva či súdny systém napríklad pre podnikateľov v realitnom biznise či investorov vo finančnom sektore.

Keby sme sa v týchto veciach zlepšili, pritiahli by sme ešte viac investorov?
Určite áno. Podľa mňa by investície prišli a bolo by ich výrazne viac, než máme teraz. Možno by boli kvalitnejšie a investori by mali záujem usadiť sa aj v regiónoch, kde ich skutočne potrebujeme. Krajina by tak mohla napredovať rýchlejšie.

Takže odmietate tézu, že investori sa riadia najmä faktormi, ako sú nízke náklady na pracovnú silu?
Mnohé z veľkých firiem sú natoľko globalizované, že to príliš neriešia a koncentrujú sa na iné priority. Majú svoje oblastné centrály a zvažujú, v ktorých krajinách a regiónoch sa chcú posilniť. Videli sme to napríklad aj pri rozhodovaní Jaguaru, kde postaví svoju fabriku. Firmy sa napríklad rozhodujú, či vybudujú závod v Amerike alebo v Európe. Ak by sme sa my mali s niekým porovnávať, nemusí to byť nevyhnutne Ukrajina, prípadne Rumunsko, Bulharsko alebo iná členská krajina Európskej únie. Často je to o tom, že spoločnosť chce byť prítomná v Európskej únii. Samozrejme, musí zohľadniť nákladovú štruktúru, ktorú má tento región. Avšak rozdiely medzi Poľskom, Slovenskom či Rumunskom veľakrát nie sú až také výrazné, aby to dramaticky ovplyvnilo rozhodnutie globálneho koncernu.

Dôležitým faktorom bývajú aj rôzne investičné stimuly, ako napríklad daňové prázdniny či podpora každého novovytvoreného pracovného miesta...
Samozrejme, pozorne sledujeme aj túto vec. Napokon, aj vy v médiách často prezentujete, že táto krajina dala taký investičný stimul a na základe toho sa sem podarilo pritiahnuť nového investora. Ja si však myslím, že to je iba časť celého rozhodovacieho procesu. Častejšie je to naozaj o osobnej angažovanosti, o tom, ako sa poznajú manažéri s ministrami či ďalšími vplyvnými ľuďmi. Týka sa to aj slovenských ministrov, ktorí v minulosti pracovali v niektorých medzinárodných inštitúciách či v bankových alebo vo finančných skupinách. Poznajú sa s investormi, ktorí sa rozhodujú o príchode do našej krajiny. Ten osobný vzťah je podľa mňa veľmi dôležitý.

Z ktorých krajín by sme si v tomto smere mohli brať príklad?
Slovensko by sa malo porovnávať s tým, kto mal na začiatku pokiaľ možno rovnakú štartovaciu pozíciu ako my a v tejto chvíli je ďalej. A to je v prvom rade Pobaltie. Litva, Lotyšsko a Estónsko nie sú oveľa menšie ako Slovensko, ich konvergencia k európskemu priemeru je však minimálne rovnako rýchla, ak nie rýchlejšia ako naša. A čo sa týka napríklad digitalizácie, tak nás už dávno predbehli. Podobne sú na tom aj naši tradiční súperi.

Koho tým máte na mysli?
Napríklad Českú republiku. Sú to ľudia, ktorých poznáme. Ich kultúra je nám veľmi dobre známa. Investície, ktoré prichádzajú do Česka, sú minimálne rovnako kvalitné ako u nás. Dokonca by som povedal, že sú často kvalitnejšie. Mnohé zo zahraničných firiem si vyberajú regionálne zastúpenie nie v Bratislave, ale v Prahe. A to by podľa mňa malo Slovákov trápiť.

Prečo podľa vás česká metropola priťahuje investorov viac než Bratislava?
Pretože Praha má stále lepší kredit. Nie je to iba o Českej republike ako krajine. Je to aj o meste. A ako som spomenul, infraštruktúra nie je iba o cestách a rýchlosti internetu. Je to zároveň o kvalite bývania a školstva. Dá sa to vidieť napríklad na počte študentov zo Slovenskej republiky, ktorí sú v Česku, v porovnaní s Čechmi, ktorí študujú na slovenských vysokých školách.

Jedným z hlavných problémov firiem je nedostatok pracovnej sily. Máte nejaké návrhy, ako by sa to dalo zlepšiť? Napríklad spružnenie pracovného trhu, dovážanie pracovníkov z krajín mimo Európskej únie alebo zjednodušenie legislatívy?
Táto téma je momentálne veľmi aktuálna a mňa vôbec neprekvapuje, že sa na ňu pýtate. Naše návrhy však nie sú mimoriadne inovatívne. Patrí sem všetko, čo ste vymenovali. Najviac asi spružnenie legislatívy. Je skrátka lepšie, keď je investícia na Slovensku a zamestnáva zároveň aj cudzincov, než keby bola úplne niekde inde. Práve tento krok by mohol prispieť k tomu, aby sa zahraničné firmy rozhodli viac investovať na Slovensku. Musíme dokázať pritiahnuť sem tých cudzincov.

Čo by sa v tomto smere malo zlepšiť?
Najmä to, aby proces vybavovania povolení nebol taký zdĺhavý, ako je dnes. Na druhej strane, je potrebné pozrieť sa aj na to, koľko Slovákov žije v zahraničí. Nie je to iba o tom, že sem privezieme Ukrajincov alebo Rumunov, či teraz najnovšie aj Srbov. Mali by sme sa pozrieť hlavne na to, koľko a akí kvalitní ľudia zo Slovenska vycestovali a nežijú tu.

Vy sa usilujete, aby sa vracali späť?
Samozrejme. Americká obchodná komora sa vždy snažila aj o to, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo. Nielen aby sa tu podnikateľom dobre podnikalo. Pretože to sú spojené nádoby. Musíme zaistiť, aby Slováci, ktorí dnes pracujú v Česku, Británii, Nemecku či Rakúsku, našli uplatnenie aj na Slovensku. A to sa týka tiež príchodu kvalitných pracovných síl do určitých regiónov.

Logika hovorí, že v regiónoch je vyššia nezamestnanosť, takže firmy majú menšie problémy nájsť si kvalitných ľudí...
Nie je to celkom tak. Áno, je pravda, že v Bratislave je nízka nezamestnanosť. Avšak keď sa nejaký investor rozhodne vytvoriť nové pracovné miesta, tak aj pri tom nízkom počte ľudí bez práce nájde pracovníkov skôr v Bratislave, než keby išiel do regiónu, kde je ešte stále dvojciferná nezamestnanosť.

Kde vidíte príčinu tohto stavu?
V tom, že mladí ľudia v niektorých regiónoch jednoducho nechcú byť. A určite nie takí, ktorí majú väčšie ambície a vyššie vzdelanie. Takže ak by tam vôbec investor prišiel, tak by mal problém. Treba sa zamyslieť nad tým, čo s touto situáciou vlastne môžeme urobiť. Na druhej strane, regionálny rozvoj je takou kompletnou a komplexnou témou, že sa nedá vyriešiť za pár mesiacov či rokov. Je to záležitosť na dlhé obdobie. A najrýchlejšie a najdostupnejšie riešenie, alebo ako sa v angličtine hovorí „nízko zavesené ovocie“, nemusí byť zákonite vždy to najlepšie.

Takže čo by sa s tým dalo urobiť?
Najmä spružniť vybavovanie povolení na pobyt a na prácu a snažiť sa o to, aby sa mladí ľudia, ktorí študovali v zahraničí, vrátili na Slovensko. Rovnako dosiahnuť, aby sa aj tí, ktorí majú zamestnanie v cudzine, vrátili späť. Ďalej je potrebné vyriešiť štrukturálnu nezamestnanosť. Práve tu mám pocit, že sme nad tým akoby zlomili palicu. Skrátka sme si povedali, že sa s tým už nedá nič robiť. Jednoducho, že dlhodobo nezamestnaní nemajú pracovné návyky a ťažko s tým už niečo urobíme. Aj tak sú tí ľudia nezamestnateľní.

Vy ste presvedčený, že sa to dá zmeniť?
Určite áno. Aj na mojich stretnutiach často počúvam, že máme nedostatok nielen vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ale aj robotníckych profesií. Sú to ľudia, ktorí ovládajú nejaké remeslo a treba ich do výrobných fabrík. Presne toto počujete aj od automobiliek. Problémom sú napríklad obyčajní zvárači. Nie je ľahké nájsť ľudí aj na stavby. A toto nevyriešime iba tým, že budeme lákať Slovákov späť zo zahraničia alebo dovážať sem pracovníkov z iných krajín.

Kde teda vidíte riešenie?
Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako zvýšiť mobilitu pracovnej sily. Tá je na Slovensku v rámci regiónov chronicky nemobilná. Samozrejme, nie všetci sa musia presťahovať z východu na západ. Môžu sa však sťahovať v rámci ostrovov prosperity, ktoré sa, našťastie, v rámci našej krajiny zväčšujú. Mali by sme popremýšľať povedzme o tom, ako možno prilákať viac ľudí zo severovýchodu Slovenska do Košíc. Alebo si vziať príklad z toho, čo funguje v Žiline, do ktorej dochádzajú ľudia z okolitých dedín. Neodvážim sa povedať, či je toto riešenie dlhodobo udržateľné. V každom prípade je to téma, ktorá si vyžaduje komplexnejšie úvahy a návrhy riešení.

Aké ďalšie kroky by pomohli k zlepšeniu situácie?
Možno by som ešte niečo doplnil k spomínaným reformám a k tomu, že kultúra je významná pre vytvorenie celkového priaznivého obrazu o stave krajiny. Slovensko podľa mňa nie je na tom úplne dobre, čo sa týka celoživotného vzdelávania. A tento faktor je dôležitý, pretože ak sa v dnešnej dobe stanete absolventom hoci aj dobrej vysokej školy, neznamená to, že zručnosti, ktoré sa naučíte, a vedomosti, ktoré máte, budú dostatočné povedzme o desať rokov. Povedal by som, že Slováci v tomto smere zatiaľ nemajú žiadnu ambíciu a už vôbec nie zvyk pracovať na sebe. Dajme tomu, že by štyridsiatnici začali navštevovať nejaký nový kurz alebo sa rozhodli urobiť si ďalšiu školu. A už vôbec nie päťdesiatnici alebo šesťdesiatnici.

Dá sa to zmeniť?
Áno, ale je opäť potrebné to komunikovať a dlhodobo na tom pracovať. Slováci sa musia naučiť, že aj keď skončia dobrú školu, ešte to neznamená, že budú mať dobré zamestnanie aj o 20 či 30 rokov. A to je aktuálne nielen pre tých, čo sú momentálne povedzme päťdesiatnici a majú problém zamestnať sa. Týka sa to aj tých ľudí, ktorí skončia vysokú školu. Často to vidíme na pohovoroch, že ľudia síce majú veľké ambície, ale nie vždy zodpovedajúce schopnosti a už vôbec nemajú záujem ďalej na sebe tvrdo pracovať.

Teraz hovorím o samovzdelávaní a hlavne takom tom hlade po vedomostiach. Teda že sa ľudia chcú dozvedieť, čo nové sa deje vo svete, sledujú technologické trendy a zamýšľajú sa nad tým, aký to môže mať dosah na pracovný trh. Nie iba o dva, tri či štyri roky, ale povedzme v horizonte 10, 15 alebo 20 rokov.

Robí podľa vás vláda dostatočné podporné programy na to, aby prilákala kvalitných ľudí zo zahraničia späť na Slovensko?
Samozrejme, tieto podporné programy sú potrebné, ale opäť sú iba časťou celej komplexnej skladačky. Tá zahŕňa politickú stabilitu, atmosféru v krajine či typ investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. A najmä pre mladých ľudí sú, samozrejme, vždy dôležité otázky, či majú možnosť vyriešiť si vlastné bývanie, poostarať sa o rodinu a podobne. Takže z môjho pohľadu máme momentálne vládu, o ktorej sa dá určite povedať, že je skôr naľavo od stredu, hoci ťažko sa to zadefinuje v súčasnej trojkoalícii. A to znamená, že sa snaží robiť ľavicovú politiku a podporovať chudobnejších dôchodcov. Avšak koľko programov reálne existuje na podporu napríklad mladých rodín? A to tých, ktoré sú alebo by mali byť príslušníkmi strednej vrstvy. Teda nie tí najchudobnejší, ale ľudia, ktorí by mali tvoriť zdravú časť spoločnosti v tom zmysle, že budú v ďalších desaťročiach vytvárať hodnoty pre túto krajinu.

Čo predstavuje najväčší problém pre týchto ľudí?
Napriek tomu, že dostupnosť hypoték je rekordne vysoká a úrokové sadzby sú rekordne nízke, tak ceny nehnuteľností sú pre mnohých mladých stále astronomické. A o programoch, ktoré by pomohli tomu, aby sa ľudia po návrate zo zahraničia mohli zamestnať napríklad ako kvalitní učitelia v niektorých regiónoch, asi počujete veľmi málo. Samozrejme, hovorí sa o školských bytoch a podobných veciach, ale ak sa podľa mňa opýtate ľudí priamo z tej komunity, tak tie reálne kroky nepociťujú, prípadne ich pociťujú len veľmi málo.

Aké kroky by to mali byť, aby ich mladí ľudia pocítili?
Podľa mňa treba pracovať na zlepšení imidžu krajiny aj celkovej atmosféry v nej. To je tiež veľmi dôležité. No a jednoducho nielen deklarovať, ale aj prijímať konkrétne kroky, ktoré zvýšia atraktívnosť tejto krajiny v očiach ľudí, ktorí sa tu narodili. Možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, prečo je ten človek ochotný zostať v Brne alebo Prahe. Ja som vyslovene takýto prieskum nikdy nerobil, ale toto je niečo, čo potrebuje komplexnejšiu analýzu. Každopádne treba, aby ľudia cítili aj takéto malé pozitívne radosti. Možno sa to v posledných rokoch vytratilo, ale ľudia by si mali byť vedomí, že toto je naša krajina a to, ako to tu vyzerá, je našim skutočným obrazom. To znamená, že mladí ľudia by mali cítiť viac zodpovednosti za to, aký je stav krajiny a viac sa v tomto smere angažovať.

Robíte v tejto veci niečo konkrétne aj vy ako obchodná komora?
Áno. V súvislosti so slovami, ktoré sme hovorili o úlohe biznisu, tak máme jednu lokálnu iniciatívu. Približne raz za štvrťrok organizujeme sériu stretnutí. Predstavujeme na nich pozitívne príklady úspešných podnikateľov, ktorí nie vždy sú známi. Ukazujeme, aké vzory vlastne v našej krajine sú. Samozrejme, Slováci sú hrdí na športovcov typu Peter Sagan či Anastasia Kuzminová. Koľko je však takých podnikateľov, o ktorých by ste povedali, že sú spoločenským vzorom? Existujú rôzne ankety ako Podnikateľ roka. To však skôr sleduje iba úzka skupina ľudí v rámci svojej komunity. Takže treba identifikovať úspešných ľudí, ktorí sú pozitívnym vzorom, avšak v médiách sa ich mená často nespomínajú.

Myslíte si, že by v tom mali zohrávať aktívnejšiu úlohu aj médiá?
Áno, možno by malo byť aj úlohou médií viac sa tomu venovať. Hovorím hlavne o prezentovaní mladých úspešných podnikateľov, ktorí vybudovali spoločnosť v nejakom veľmi konkurenčnom sektore skutočne od nuly a podarilo sa im presadiť mimo Slovenska. Naozaj nestačí iba to, že Americká obchodná komora zorganizuje stretnutie, na ktoré pozveme aj mladých ľudí, aby sa pýtali úspešných podnikateľov, čo stojí za ich kariérou a čo všetko tomu predchádzalo, kým sa stali úspešnými. Celkovo ide o osobnosti, ktoré by mohli byť mladým vzormi, aby sa zmenila naša krajina. Nielen športovci či kultúrna obec. Dôležití sú aj lekári a podnikatelia.

Ako by ste v tejto veci mohli byť aktívni vy?
Americká obchodná komora môže čerpať z našej členskej základne, ktorá je veľmi bohatá práve na skúsenosti americkej biznis kultúry. A to je podstatné, že podnikatelia na Slovensku často nie sú vnímaní pozitívne, pretože nie vždy tomu regiónu ako vrátia to, čo im pomohlo, aby sa sami stali úspešnými.

V zahraničí to je iné?
Napríklad v Amerike je úplne bežné, že úspešný podnikateľ alebo bohatá rodina zafinancujú nejakú knižnicu, univerzitu alebo galériu. Skrátka podporia lokálnu komunitu. Na Slovensku v podstate okrem podpory športu nič nie je. Aj to sú len tradičné odvetvia, ako je hokej a futbal. Ale koľko firiem podporuje oblasti ako je atletika, financuje nejaký atletický zväz alebo klub? A už vôbec nie, že by prispeli na knižnicu v meste, kultúrny dom alebo obnovu divadla či koncertnej sály. To je v iných krajinách bežné, ale na Slovensku nie. Dokonca by som povedal, že niektorí z našich členov, hlavne firmy, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov, sa sťažujú aj na to, že sú v týchto aktivitách samé. Tvrdia, že podpora slovenských regiónov nemôže ležať iba na ich pleciach, a to aj napriek tomu, že oni sú veľkí. Musí jednoducho prísť aj od miestnych ľudí. Takže opäť je to komplexná a navzájom prepojená otázka.

Bude sa aj táto vec dať vyriešiť?
Myslím si, že keď toto ľudia pocítia, tak ich to pritiahne. Keď si povedia – áno, v tom meste, odkiaľ som prišiel, sa niečo dobré deje. Je tam investor, ktorému záleží na tom, aby ten región prosperoval. Sú tam dobré školy a možnosti pre kariérny rast či založenie rodiny. A ak to tak nie je, tak všetky tie podporné mechanizmy, o ktorých sme hovorili na začiatku, budú využité iba veľmi malou skupinou študentov.

Patrí Slovensko medzi tie ekonomiky, ktoré nástup moderných technológií a automatizácie výrazne ovplyvní?
Rozhodne áno. Týždenník The Economist nedávno citoval štúdiu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Poukázal na to, ktoré krajiny majú byť v budúcnosti najviac ohrozené automatizáciou. Slovensko je medzi nimi v popredí. A nie je to vyvolané obchodnou vojnou, ale technologickými zmenami, ktoré sú čoraz rýchlejšie. Keď sme s kolegami nedávno diskutovali o tom, čo by malo byť mojou ambíciou na súčasnej pozícii v Americkej obchodnej komore, tak sme sa trochu dotkli aj tejto témy. Technológie sa historicky vyvíjali konštantným tempom. Predtým bol ten vývoj skôr lineárny a neustále sa po kúsku zlepšoval. Až prišiel určitý zlom.

S čím tento zlom súvisel?
Niektorí ekonómovia a politológovia hovoria, že ho možno priniesol výraznejší nástup internetu a smartfónov, predovšetkým iPhonu okolo roku 2007. Samozrejme, treba spomenúť aj cloud computing a ďalšie technológie. Takže ten trend sa začal meniť a zrýchľovať. Momentálne je už rast technológií exponenciálny. Ľudia pritom boli historicky schopní adaptovať sa na nové prostredie. Tá adaptácia však tiež bola relatívne pomalá. Samozrejme, na to, aby táto adaptabilita bola lepšia a výkonnejšia, sa používali aj technológie. Práve tie nám pomáhali k tomu, aby sme boli schopní zvládať prírodné prekážky a našu nedokonalosť.

Aká je v tomto smere situácia dnes?
Vývoj sa možno práve vďaka novým technológiám adaptability trochu zrýchlil, avšak ani zďaleka nestačí tomu, ako rýchlo sa vyvíjajú technológie. A práve tento trend môžeme vidieť aj v tom, aké boli posledné výsledky volieb v niektorých krajinách. Ľudia skrátka majú strach z toho, čo bude v nasledujúcich rokoch a čo im prinesie budúcnosť. Jednoducho si uvedomujú, že nestačia spomínaným technologickým zmenám.

Dá sa s týmto trendom vôbec niečo robiť?
Môžete spomaliť rast technológií. Nemyslím si však, že toto dokážeme urobiť alebo že by to bolo pre nás žiaduce. Druhou možnosťou je, že zrýchlite vlastnú adaptabilitu. Môžeme sa zamyslieť nad fungovaním sociálnych inštitúcií, ktoré máme v našej krajine. Napríklad celoživotné vzdelávanie je potrebné na to, aby ste boli schopní držať krok s technológiami. Spomínali ste obchodnú vojnu. Áno, tá je problémom dneška, ale čo budeme hovoriť o päť alebo desať rokov? Podľa mňa je aktuálny problém Slovenska niekde inde.

Kde je ten problém?
Už keď sem prichádzali automobilky, tak mnohí ekonómovia hovorili o tom, že tu tieto spoločnosti nebudú večne. Možno u nás vydržia 10 či 20 rokov. Následne sa zoberú a pôjdu do nejakej lacnejšej krajiny. Čo budú potom Slováci robiť? Štatistiky, ktoré publikuje Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj či niektoré iné medzinárodné inštitúcie alebo think tanky, hovoria o tom, že Slovensko je zraniteľné a ak s tým nič neurobí, tak bude mať problém. No a ambíciou Americkej obchodnej komory by malo byť to, aby sme prispeli k zvýšeniu tej adaptability, čiže inými slovami akejsi odolnosti proti určitým šokom. Áno, treba pripomenúť, že Slovensku sa momentálne darí. No je to tak preto, lebo prosperita je v celej Európe. Dnes máme globálny boom. Avšak čo ak nastane nejaká recesia, ktorá nevyhnutne príde? Bude Slovensko rovnako úspešné? V súčasnej situácii sa zrejme zhodneme, že určite nie. Mám z toho naozaj obavy.

Kto je Ronald Blaško
Výkonným riaditeľom Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike sa stal začiatkom júna tohto roka. Do konca mája pôsobil ako viceprezident pre korporátne a strategické vzťahy v Globsecu. Predtým pracoval 10 rokov v Slovenských elektrárňach na rôznych pozíciách. Bol výkonným riaditeľom inžinierskej dcérskej spoločnosti Slovenských elektrární. Dva roky pôsobil ako zástupca pre externé záležitosti spoločnosti Foratom v belgickom Bruseli.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.