Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.09.2018, 14:12

Generačné výmeny prežije len hŕstka firiem

V Európe sa len 70 percent rodinných podnikov zvládne preklenúť cez prvú generačnú výmenu. Následne len 20 percent zvládne prechod aj do tretej generácie, tvrdí v rozhovore pre HN štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec.

Rastislav Chovanec
Zdroj: Peter Mayer

Slovensko spolu s krajinami V4 otvorilo debatu ohľadom rodinných firiem. Prečo?
Na Slovensku je momentálne špecifické obdobie, kedy v podstate po prvýkrát dochádza ku generačnej výmene vo firmách. V minulosti sa nedalo v období socializmu podnikať. Firmy preto vznikali hlavne v deväťdesiatych či nultých rokoch a majitelia a zakladatelia sú dnes v blízkosti dôchodkového veku, respektíve niektorí už môžu byť aj v ňom. Najväčším rozdielom Slovenska, respektíve všetkých postkomunistických krajín so zvyškom Európy je práve história a príprava na generačnú výmenu.
 
Západ Európy zrejme podobné problémy nemá?
Na rokovaniach s ministrami európskych krajín, špeciálne z Talianska a Rakúska, sme otvorili túto tému. Oni vôbec nerozumeli tomu, je u nás potrebné riešiť túto problematiku. V ich firmách generačná výmena funguje dlhé roky. Množstvo firiem už prešlo cez päť generácií. Mladý človek v rámci týchto rodinných firiem vie, že v jednom momente firmu preberie a je na to pripravený. Tieto krajiny majú veľmi dobre nastavený a zažitý proces toho, ako nastaviť firmu a odovzdať ju nástupcovi. Tento jav sa však na Slovensku deje po prvýkrát a my sme už v poslednom období mohli vidieť, že ten systém nie je najlepšie nastavený.  
 
Bol to dôvod, prečo firmy končili svoje pôsobenie na trhu?
Odchod majiteľa a zakladateľa firmy často v slovenských podmienkach znamenal stratu kontaktov. Rodinná firma na Slovensku je vo väčšine prípadov malý alebo stredný podnik s maximálne desiatkami zamestnancov a množstvo procesov je naviazaných práve na majiteľa. Ak ten človek znenazdajky odíde, zrazu sa preruší množstvo vzťahov. Príkladom sú aj časté dohody s odberateľmi či dodávateľmi na ústnej úrovni. Nový manažér sa do týchto procesov nikdy nemusí dostať a tým firma trpí. Aj preto sme sa začali tejto téme venovať.
 
Bude pribúdať počet generačných výmen?
Očakávame, že generačných výmen v rámci rodinných podnikov bude čoskoro veľa. Je našou úlohou zjednodušiť prechod, keďže rodinných firiem je veľké množstvo. Ak totiž začnú vo veľkom počte strácať konkurencieschopnosť, môže sa oslabiť konkurencieschopnosť celého regiónu alebo ekonomiky ako celku. Tomuto sa chceme dopredu vyhnúť a chceme upozorniť majiteľov, že niekedy je lepšie akceptovať trhové podmienky a nečakať, že budú všetci chcieť danú firmu preplatiť.

Uvedomujú si firmy tieto riziká?
Dnes sa hovorí o tejto téme oveľa viac. To núti firmy sa zamyslieť, ako sa na generačnú výmenu pripraviť. Nie je to jednoduchý proces, ktorý môže trvať aj roky. Nový človek sa so svojou funkciou musí zžiť a naučiť sa, ako fungovať.
 
Čo robí spoločnostiam najväčšie problémy pri generačnej výmene?
O spoločnom menovateľovi zatiaľ nemôžeme hovoriť. Skôr by som hovoril o najčastejších chybách. Medzi ne by som určite zaradil fakt, že množstvo súčasných zakladateľov a majiteľov nemá množstvo procesov popísaných. Chýba pomyselný manuál, kde ak niekto nový príde, tak má určitý návod, ako je to v zahraničí. Niektoré procesy v rámci organizačnej štruktúry sú ťažké na pochopenie. Medzi ne patria aj kontakty na dodávateľov a odberateľov, ktoré môžu byť základom prežitia firmy. Problémom sa stáva aj to, ak zakladateľ nečakane zomrie, a nikto vo firme nemá historickú pamäť. Tým pádom sa niektoré veci musia nastavovať odznova. V takýchto prípadoch hrozí strata konkurencieschopnosti na trhu. Tretím negatívom môže byť aj to, ak firma nemá v rámci firmy či okolia nástupníka. Vtedy je z nášho pohľadu dôležité, aby firma pokračovala a našiel sa vhodný kupujúci. Tu nastáva špecifická situácia, keď majitelia do svojej firmy investovali množstvo času, vybudovali ju a zžili sa s ňou. Tým pádom jej prisudzujú veľkú emocionálnu hodnotu, čo je pochopiteľné.
 
To sa zrejme odrazí aj na požadovanej cene?
Určite. Chybou je ale transformácia tejto emócie do predajnej ceny. Tam sa ale nie vždy ich emócia a reálna hodnota kryje. Aj preto vznikajú markantné rozdiely medzi očakávaním majiteľov a požiadaviek kupujúcich.
 
Ako teda majú získať reálny pohľad na to, koľko pýtať?
Zaviedli sme prostredníctvom Slovak business agency, čo je naša podriadená organizácia, ktorá umožní firmám najať si či už zahraničnú alebo aj lokálnu konzultačnú spoločnosť, ktorú by možno firma nebola ochotná zaplatiť, prípadne by nemala dostatok prostriedkov, tu sa bavíme o nižších desiatkach tisíc eur. Výsledkom je pomoc v podobe analýzy, valuácie, prípadne pomoc so strategickým plánom, aby bol majiteľ do budúcna lepšie pripravený a mal prehľad o tom, akú má hodnotu jeho biznis. Zároveň by odovzdával kupujúcemu firmu v štandardnej podobe aj s víziou, vďaka čomu by si nemusel tieto materiály pripravovať sám.
 
Pribúda rodinných firiem na trhu?
Vo všeobecnosti pribúda firiem na trhu, čo je pozitívne, keďže chcú ľudia podnikať. Z väčšej časti ide hlavne o mladšiu generáciu, ktorá je v rámci vlastnej obživy ochotná ísť aj do rizika. Problém s rodinnými podnikmi ako s kategóriou je, že nemáme ustálenú definíciu. V podstate v rámci celej Európy je len päť krajín, kde je ustálená definícia o rodinnom podnikaní a sú rôzne názory. Niekto tvrdí, že stačí, ak firma zamestnáva troch či štyroch pracovníkov a už je rodinná firma. Iní požadujú väčšie zastúpenie vlastníkov či členov v dozornej rade. Líši sa to od krajiny ku krajine. My na Slovensku sme zatiaľ vytvorili našu definíciu, ktorú akceptovala väčšia časť odbornej verejnosti. Pre nás sú rodinné firmy tie, ktoré vlastnia v podniku minimálne 51 percent a minimálne jeden z nich je priamo v orgáne predstavenstva alebo dozornej rady. Toto je definícia, s ktorou pracujeme. Problémom aj v samostatnej charakteristike je ten, že máme veľa jednoosobových eseročiek a živnostníkov. Ak by sme aj ich zaradili do definície rodinných podnikov, tak nám do nej spadne drvivá väčšina firiem na Slovensku. To by zase urobilo všetky opatrenia kontraproduktívne.
 
Koľko firiem na trhu spĺňa vašu definíciu rodinného biznisu?
Držíme sa prieskumných štatistík podľa našej definície, ktoré robila ekonomická univerzita alebo Európska komisia a v princípe sú čísla rovnaké. A to, že na Slovensku máme 65 až 70 percent rodinných firiem zo všetkých malých a stredných podnikov.
 
Aká je charakteristická slovenská rodinná firma?
Drvivá väčšina sú malé a stredné firmy. Má menej ako deväť zamestnancov a 75 percent z nich má obrat menší ako dva milióny eur.
 
Prečo je dôležité podporovať práve rodinné firmy?
My nechceme podporovať rodinné firmy, pretože sú rodinné. Pre nás je podstatný dobre fungujúci ekonomický subjekt a je jedno, aké má zázemie. My sa sústredíme hlavne na generačnú výmenu. Tento problém sa u veľkých hráčov nevyskytuje, keďže je v organizačnej štruktúre množstvo skúsených ľudí, ktorí sú schopní nahradiť jeden druhého, pokým v prípade rodinných firiem nahrádzajú vedenie priamo potomkovia či iní rodinní príslušníci. Keď odovzdávajú svoj biznis ďalej, je riziko, že nasledujúca generácia nezvládne prechod. Naša podpora je cielená hlavne pre firmy do 50, maximálne 70 zamestnancov. Veľké firmy si vedia všetko cez konzultačné spoločnosti zmanažovať. Taktiež majú v rámci štruktúry popísané všetky procesy.
 
Koľko spoločností nezvládne nástup svojich nástupcov?
V Európe sa len 70 percent rodinných podnikov zvládne preklenúť cez prvú generačnú výmenu. Následne len 20 percent zvládne prechod aj do tretej generácie. Prechody sú oveľa rizikovejšie ako pri iných veľkých investoroch. Preto sa zameriavame hlavne na generačnú výmenu, aby firmy pôsobili. Ak rodinné podniky nedokážu samy nájsť svojich nástupníkov, tak im chceme uľahčiť nájsť vhodného kandidáta, ktorý by do budúcna firmu rozvíjal.
 
Akými nástrojmi budete firmám pomáhať pri generačnom prechode?
V prvom rade si musia zabezpečiť samotnú výmenu sami. Mimoriadne dôležité z môjho pohľadu je o tejto téme viesť diskusiu. Musíme túto problematiku dostať do povedomia. V rámci informovanosti budeme prezentovať naše analýzy. Takisto plánujeme hovoriť o problematike v rôznych regiónoch Slovenska či na konferenciách. Máme spätnú väzbu, že viacero podnikateľských združení sa chce tejto problematike venovať a pozývajú nás, aby sme sa podelili o naše skúsenosti.
 
Zrejme ale nezostanete len pri rečiach.
Nie, pripravujeme konkrétne opatrenia, ktoré ministerstvo aplikuje, aby bola generačná výmena hladká. Príkladom je aj schéma de minimis na podporu poradenstva. Ide o podporu, úhrnne nesmie prekročiť počas 3 rokov 200 000 eur, inak by bola vnímaná ako štátna pomoc. Ďalšie opatrenie sa týka zamestnávania priamych rodinných príslušníkov vo firmách, aby tí, ktorí majú hradené odvody niekde inde, ako napríklad rodičia na materskej dovolenke, dôchodcovia, študenti a podobne, mohli vo firme pracovať na dohodu a nemuseli byť zahlásení v sociálnej poisťovni. To znamená, že ak rodinný príslušník príde vypomôcť a zároveň príde kontrola, nebude tento príslušník braný ako čierny pracovník. Taktiež sme sa snažili eliminovať administratívnu bariéru, keďže sú odvetvia, ktoré majú nárazové práce ako napríklad v poľnohospodárstve. Tieto kroky by mali byť pre rodinné podniky prospešné, keďže uľahčujú zapájanie sa členov rodiny do ich podnikania.
 
Inšpirujete sa pri pomoci týmto subjektom na trhu aj zo zahraničia?
Áno, a to v prípade prevodu firiem do vlastníctva tretej osoby. Možnosťou sú fondy či trusty. Ide o modely, ktoré poznáme v zahraničí. Sú však pomerne komplikované a my nechceme vytvoriť model, ktorý by mohol byť na jednej strane pre firmy veľmi lákavý a na druhej strane by nemal byť ani veľmi komplikovaný. V Česku majú obdobnú formu zvereneckého fondu. Myslím, že by sme sa ním mohli inšpirovať. Tým, že Slovensko má predsedníctvo vo V4 a táto téma sa týka všetkých zúčastnených krajín, zaradili sme tému ohľadne nástupníctva v rodinných firmách aj do rokovania. Už v júni sme si s kolegami z druhých krajín vymieňali poznatky. V Česku nás zaujal zverenecký fond a Poliaci majú zaujímavý zákon ohľadom živnostníkov. Je možné, že sa ním budeme v budúcnosti inšpirovať.
 
Čo tento zákon rieši?
Ak na Slovensku živnostník zomrie, jeho „podnikanie“ ide do dedičského konania. Pokiaľ toto konanie neprebehne, čo môže byť často pomerne dlho, s podnikaním sa takmer vôbec nedá hýbať. Práve tento čas nečinnosti ho môže veľmi poznačiť. Ak totiž nebudú vyplatené pohľadávky, uhradené záväzky, môže ju to dostať do značných problémov. Poliaci majú v platnosti zákon, vďaka ktorému môže nastúpiť štátom vymenovaný správca, ktorého úlohou je v reálnom čase podnikanie ukončiť, aby rodina nič nestratila, prípadne ju transformovať na eseročku tak aby ju nástupníci mohli prebrať.
 
Podobné modely budú zrejme dôležité aj pri prechode firiem do tretej generácie?
Áno. V Taliansku majú problém napríklad pri prechode do ďalšej generácie s príliš veľkým počtom akcionárov. Zároveň sú aj krajiny, ktoré majú prísne nastavenú daň z dedičstva. Majitelia firiem preto často musia predávať časť svojho podielu, aby ju boli schopní vyplatiť. To je z nášho pohľadu absolútne kontraproduktívne. Preto aj v spolupráci s ministerstvom financií uvažujeme nad modelom, ktorý by zjednodušil prevod vlastníctva v rámci rodiny. Je totiž podľa nás neefektívne platiť daň v prípade, ak firmu predáva otec synovi. Táto daň má zmysel, ak sa bude predávať tretím osobám.
 
Budete hradiť sumu poradenských spoločností?
Tam bude model, kde SBA bude spolupracovať s niektorými vytendrovanými poradensko-konzultačnými spoločnosťami. Určite tam budú zástupcovia, ktorí sa rodinným firmám aktívne venujú. Klient, čiže rodinná firma, dostane službu. U SBA si objedná napríklad valuáciu a strategický plán a SBA danú spoločnosť pridelí danej firme, ktorá ho vypracuje, ale platiť to bude SBA.
 
Stále môžu malé firmy využívať aj takzvaný coaching a mentoring?
SBA má možnosť podpory coachov a mentorov. Snažili sme sa, aby mali možnosť čerpať túto podporu aj rodinné firmy. Podstatou je možnosť spolupráce s konzultantom na ekonomickej či právnej úrovni. Coachi a mentori sú pre firmy zadarmo, respektíve službu prepláca štát v rámci podpory.
 
Ako vyzerá taký coach či mentor?
Coachi a mentori sú fyzické osoby z praxe, čo môžu byť zamestnanci aj iných spoločností. Musia prejsť výberom v rámci SBA. Sú to špecialisti na rôzne odvetvia. Väčšinou ide o osoby, ktoré v minulosti pôsobili v biznise. V prípade rodinnej firmy môže ísť najčastejšie o zoštandardizovanie procesov počas generačnej výmeny. Tá si napríklad uvedomí, že nemá logo ako ochrannú známku. Ak nevie ako na to, požiada SBA o pomoc pri príprave dokumentov. SBA disponuje expertmi aj na túto oblasť.

Kto je Rastislav Chovanec
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po škole pracoval v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu ako projektový manažér sekcie priamych zahraničných investícií. Za prvej vlády Roberta Fica robil na Úrade vlády jeho poradcu pre zahraničné investície. Bol aj výkonným riaditeľom firmy Ceptra, ktorá podnikala v oblasti transplantátov pupočníkovej krvi. Od roku 2012 bol poradcom predsedu vlády pre investície a predsedom Dozornej rady SPP-Distribúcia. Od roku 2016 je štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva.

​Partnerom sekcie Generačná výmena je Ministerstvo hospodárstva SR.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.