Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.10.2018, 00:00

Ak dáte niečo zadarmo, hrozí nadspotreba

Politické nominácie mi neprekážajú. Prekáža mi neodbornosť, tvrdí v rozhovore pre HN riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký.

Rastislav Cenký
Zdroj: Pavol Funtál

Návrh rozpočtu budúceho roka počíta s redukovaním balíka pre ministerstvo dopravy. Železnice Slovenskej republiky reagovali vyhlásením, že obmedzenie financií bude likvidačné. Oprávnene?
Tento sektor je dlhodobo podfinancovaný. Treba však zdôrazniť, že ak sa majú do dopravy nalievať peniaze, tak by mali smerovať do projektov s dokázateľnou efektívnosťou a zmysluplnosťou. Inak sú to premrhané peniaze. Pracoval som na železnici viac ako 10 rokov. Viem, aké investície potrebovala železnica napríklad do informatiky, a viem, ako neefektívne sa míňajú. Toto je v každej oblasti.

Ak ste teda človekom priamo z praxe, stále platí rozšírený názor, že železnice sú bezodnou čiernou dierou?
En bloc by som to tak nepomenoval. Dajú sa však nájsť obrovské rezervy, ak sa zefektívnia výdavky. V prvom rade by si mali v rezorte poupratovať a až potom kričať, že chcú dostať viac peňazí. Sú tam ešte možnosti veľkých úspor.

Slovenské železnice nie sú v uspokojivom stave. Ten však nie je spôsobený tým, že na ne kašľali všetky vlády v novodobej histórii republiky?
Áno, v podstate sa za posledné roky iba rekonštruujú trate z fondov Európskej únie. Nič nové sa nevybudovalo. V štátnom rozpočte sa na modernizáciu a rozvoj nenašli finančné prostriedky. Ak by nebolo Európskej únie, nezrekonštruovali by sme takmer nič. Treba sa zamyslieť nad tým, že tieto zdroje o chvíľu skončia a my musíme v modernizácii pokračovať. Aj údržba infraštruktúry a opravy sú v žalostnom stave.


Je podstatnou prekážkou, že od roku 1987 sa u nás nepoložil ani meter koľajníc?
Otázne je, či sme to potrebovali. Pravdou zostáva, že sa zrušili aj trate, ktoré možno nebolo treba zlikvidovať. Niektoré z nich by sa mohli obnoviť. Železnicu sme zanedbali. Roky sa preferovala cestná infraštruktúra. Investície smerovali do ciest, ktoré potom treba opravovať, lebo ich zničili kamióny. Nikto sa pritom nezaoberal tým, že ich počet sa zvýšil niekoľkonásobne. Tovarové toky sa presmerovali na cesty, čo nie je správne. Veľké objemy a prepravy na značné vzdialenosti mali ostať na železnici.

Prečo by sa mali preferovať práve železnice?
Kvôli ekológii, bezpečnosti a aj z finančných dôvodov. Porovnávanie železnice s kamiónmi je však nespravodlivé. V cene prepravy po železnici máte zarátanú aj cenu za dopravnú cestu. V tej cestnej máte síce zarátané aj určité poplatky, no tie vôbec neodrážajú cenu cestnej infraštruktúry. Štát by mal financovať železničnú infraštruktúru tak, ako financuje cesty.

Železničná spoločnosť pred časom predstavila svoju víziu do roku 2030. Chcela by prepraviť sto miliónov cestujúcich, zvýšiť tržby, modernizovať... Je táto vízia reálna?
Nie. Je príliš ambiciózna. Napríklad slovenský stavebný sektor ani nie je schopný prestavať ročne viac ako 800 miliónov až miliardu eur. Ak by sme túto predstavu chceli dosiahnuť, už dnes by sme museli mať pripravené projekty na jej realizáciu. V skutočnosti nedisponujeme dostatočnými projekčnými ani stavebnými kapacitami.

Ale asi niekam treba smerovať.
Mali by sme sa postarať predovšetkým o to, aby sme v celom stavebnom sektore stabilizovali výkony a kontinuálne projektovali, stavali, udržiavali, projektovali, stavali... Aby projektanti, údržbári i stavbári mali kontinuálne prácu. Potom by sa celý segment stabilizoval a keby sme v ňom nemali výpadky, vedeli by sme výstavbu zefektívniť. Takisto by sme sa mali zamerať na unifikáciu stavebných objektov, ktorých výstavba, ale aj údržba by bola jednoduchšia a lacnejšia.

Budúcnosti sa takisto týka novinka, presnejšie povedané memorandum, ktoré podpísal minister dopravy Árpád Érsek s ostatnými rezortnými kolegami z krajín V4. Snom sú vysokorýchlostné trate dosahujúce 200 kilometrov za hodinu. My však máme problém so 160-kou.
Ale veď majme vyššie ciele. Keď však chceme ísť niekam niečo podpisovať, tak by sme mali minimálne disponovať stanoviskom našich expertov, či takáto vysokorýchlostná trať je zmysluplná a či je na Slovensku vôbec takýto projekt realizovateľný a prínosný.

Prečo potom takéto aktivity?
Je to skôr politický marketing. Možno len niekto chce minúť peniaze na štúdiu realizovateľnosti, možno na to dostane grant. My by sme sa však mali predovšetkým orientovať na projekty, ktoré mám prinesú rýchle benefity.

Čo obsahujú?
Skvalitnenie vlakov, infr

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.