Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.11.2018, 00:00

Odvetvím zamávali rekordné ceny

Rok 2018 sa niesol v znamení zmien, ktoré ľuďom a firmám priniesli vyššie faktúry, ale prišlo aj na nakopnutie nových projektov.

Odvetvím zamávali rekordné ceny

Hoci tento rok ešte ani nedospel ku koncu, v oblasti energetiky je už teraz jasné, že bol z mnohých stránok prelomový. Ceny elektriny, plynu a emisných kvót na burzách opakovane prerážali historické stropy, jadrová elektráreň v Mochovciach v priebehu pár mesiacov prijala najvyššie vládne návštevy a absolvovala dôležitý míľnik v dostavbe tretieho a štvrtého bloku. V plynárenstve sa podarilo vniesť vietor do plachiet cezhraničným prepojeniam s Poľskom a s Maďarskom, ako aj predstaviť štúdiu uskutočniteľnosti nového plynovodu, ktorý povedie až do Turecka. „Na ocot“ neostali ani obnoviteľné zdroje. Tie sa dočkali veľkej novely zákona o podpore. Región hornej Nitry, ktorý sa spomína predovšetkým v spojení s útlmom uhlia, zas dostal miesto v investičnej Platforme na transformáciu regiónov Európskej únie.


Ceny lámali rekordy
Trhová cena elektriny na burze tento rok láme rekordy. Najprv v auguste prekonala hranicu 50 eur za megawatt – najvyššiu roku 2012. Neprešli ani dva mesiace a v októbri cena tejto komodity na pražskej burze, z ktorej vychádza pri tvorbe cenových vyhlášok aj slovenský štátny regulátor, prekonala ďalší rekord. Vyšplhala sa nad 60 eur za megawatt, čím pokorila deväťročné maximum. Podobne aj ceny zemného plynu na burze sú vyššie ako vlani.

Priemerná cena NCG, ktorá vstupuje do regulovanej ceny za dodávku plynu, bola podľa údajov European Energy Exchange (EEX) v októbri tohto roka na úrovni zhruba 25 eur za megawatthodinu. Ku koncu minulého roka a začiatkom tohto roka bola vo výške približne 17,25 eura za megawatthodinu.


Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý má pod palcom nastavenie cenových stropov pre domácnosti a menších odberateľov, napriek tomu o zdražovaní v budúcom roku zatiaľ mlčí.
Analytici sa však už teraz zhodujú, že vývoj na burze zasiahne všetkých vrátane veľkých podnikov. Pri stanovovaní cien pre odberateľov vychádza regulátor z priemeru na pražskej burze za prvý polrok predchádzajúceho roka. Samotná komodita však predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä tarifa za prevádzkovanie systému, poplatky za distribúciu a ďalšie služby.


Výrobcovia by mali byť pripravení
Prekonanie 60-eurovej hranice ceny elektriny majú na svedomí hlavne emisné kvóty. Tie od začiatku tohto roku zdraželi viac ako trojnásobne. Veľká časť tohto rastu sa okamžite odrazila aj v cene elektriny na burze. Podľa analytikov aktuálne nie sú žiadne dôvody, že by sa tento vývoj mal zastaviť a cena by mala prudko klesnúť. Priplatíme si pritom aj my ako odberatelia. „Ak by sa okrem polročnej priemernej ceny na burze nič iné v cenotvorbe nezmenilo, cena pre domácnosti by medziročne vzrástla približne o 12 až 14 percent,“ vysvetlil Ján Pišta, analytik JPX.


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vyššie ceny elektriny sú pre výrobcov výhodné. No zároveň s nimi rastú aj ceny uhlia, plynu, emisných kvót, jadrového paliva, aj biomasy. „Výrobcovia elektriny, v momente, keď predávajú elektrinu, zároveň nakupujú suroviny potrebné na jej výrobu. Poznajú ekonomickú náročnosť svojho výrobného cyklu, a tak sa snažia realizovať tieto operácie tak, aby mali poistený zisk,“ dodáva Pišta s tým, že práve preto by ich takéto pohyby cien nemali až tak veľmi prekvapiť.


S projektmi sa roztrhlo vrece
Ďalším efektom, ktorý však priniesol rast cien komodity, bolo, že „nakopol“ nové projekty. V lete sa podarilo napríklad oživiť päť rokov spiaci projekt paroplynovej elektrárne Malženice, jednej z najväčších investícií v slovenskej energetike vo svojej dekáde. V plnom výkone dokážu zabezpečiť elektrinu pre 600-tisíc domácností a slúžiť ako záložný zdroj pre jeden blok jadrovej elektrárne.


V oblasti jadra prešla zásadný kus cesty aj najväčšia slovenská investícia v energetike. V priebehu pár mesiacov prešla studenou hydroskúškou a zažila viac pozornosti médií a politikov ako kedykoľvek od začiatku výstavby. Areál elektrárne v Mochovciach skontroloval osobne predseda vlády, minister hospodárstva, aj parlamentná delegácia. Aktuálne Mochovce očakáva ešte niekoľko míľnikov. Do konca roka to má byť horúca hydroskúška, revízia a ak budú vyhodnotené pozitívne, následné povolenie od Úradu pre jadrový dozor na zavezenie paliva.


Darilo sa aj spoločnosti Eustream, ktorá prevádzkuje našu prepravnú sieť. „Nepamätám si, že by niekedy paralelne bežalo toľko projektov ako teraz,“ zhodnotil pre HN generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič. Začiatkom jesene sa im totiž podarilo najskôr začať výstavbu slovensko-poľského plynovodu, ktorý nás napojí na plynárenskú sieť Poľska smerom k Baltiku a o pár dní na to už predstavovali detaily ohľadne dlhoočakávaného projektu Eastring za viac ako 2 miliardy eur. Ten prepravnou kapacitou štyri- až osemkrát prevýši ročnú spotrebu celého Slovenska. A úspechy zavŕšili získaním komerčného záujmu o využitie prepojenia s Maďarskom, vďaka ktorému sa staneme skutočnou plynovou križovatkou Európy.


Novinky pre „zelenú“

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.