Uhoľné bane na hornej Nitre nemožno uzatvoriť ihneď, a to tak z hľadiska energetickej bezpečnosti, ako aj z hľadiska potreby zabezpečiť elektrinu pre priemyselné podniky, ktoré v regióne fungujú.
Uviedol to po rokovaní vládneho kabinetu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, za účasti ministra hospodárstva Petra Žigu (obaja Smer-SD) a podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča.
"Z hľadiska energetickej bezpečnosti, z hľadiska priemyselných podnikov, ale aj obyvateľov, ktorí tam žijú, môže dôjsť k ukončeniu všeobecného hospodárskeho záujmu až k roku 2023. My musíme postupovať tak, aby sme zabezpečili fungovanie daného regiónu aj z hľadiska dodávok elektriny, aj z hľadiska tepla, ktorým je zásobované mesto Prievidza. Hlavným dôvodom je však to, aby sa ľudia, ktorých sa môže postupný útlm ťažby uhlia v budúcnosti dotknúť, dostali možnosť adekvátnej pracovnej náhrady," povedal Raši.
"My sme fixovaní na rekonštrukciu trafostanice v Bystričanoch, kvôli zabezpečeniu energetickej bezpečnosti na hornej Nitre a kvôli dodávkam tepla," doplnil Žiga na otázku, prečo je ukončenie všeobecného hospodárskeho záujmu až v roku rokom 2023. Rozhodnutie má podľa neho aj sociálne dopady.
"Dnes pracuje v hornonitrianskych baniach asi 4000 ľudí, s čím súvisia rôzne služby. Chceme, aby títo rôzni malí a strední podnikatelia, ktorí ich zabezpečujú, mali čas transformovať sa, respektíve nájsť si iných odberateľov, ako sú hornonitrianske bane," vysvetlil Žiga.
Podľa Žigu Slovensko vyrába z hornonitrianskeho uhlia len približne 5 % svojej elektriny. Napríklad v Poľsku je tento podiel asi 80-percentný a v Nemecku po zatvorení atómových elektrární je podiel elektriny vyrobenej z uhlia viac ako 40-percentný.